Zdravim vsetkych,
Velmi tomu neverim, zeby sa mi dalo v tomto pomoct, no treba skusat. Za vsetky rady dakujem.
Vzdy som mal velky problem zoznamit sa s dievcatami, ktore sa mi pacia, a 3krat tachsie s tymi, do ktorych som sa zamiloval. Roky pribudaju, a znova sa stalo co sa radsej nemalo, znova som sa zamiloval, a verim, ze je to charakterovo spravne dievca. Kazdy normalny chalan by hned po takom dievcati vystartoval, no ja nie, a hned si aj zacnem hovorit, ze ma na viac, ako na mna, ze si urcite najde lepsieho cloveka. A samozrejme snazim sa to potom neriesit. Ale nieje to lahke, dokaze ma to strasne frustrovat, stvat. Mate niekto s takym niekym skusenosti? Co mam robit, som vhodnym na vztah? Asi nie, budem niekedy? Taha mi na 30, vzdy som chcel vztah, no myslim ze som zjednodusene povedane, srab, co sa zien tyka. Zda sa mi to byt neriesitelne, ale skusam.
nechcem tie, ktore chcem
Boh je vždy riešenie. :D
Alebo riešením môže byť zamilovanie sa do Boha.
Každému vyhovuje niečo iné. Nechápem čo sa každý čuduje že chce byť dobreuz sám. Poznám veľa ľudí čo žijú celý život sami a sú spokojnejší. Nie každý sa chce viazať.
Čo sa týka príspevku, tak je úplne normálne že dostaneš strach pred dievčaťom ktoré sa ti páči. Ja som tiež na začiatku vždy nervózna pri chalanovi ku ktorému niečo cítim. Treba ale strach prekonať, predsa nechceš ľutovať celý život to že si nevyužil šancu. Musíš si trochu viac veriť a nemyslieť hneď na to že ťa dievča odmietne. Za skúšku nikdy nič nedáš.
Petroneta - a ako to teda bude? :D Pani veštkyňa :D
dobreuz, právo vešteckej gule si predsa dal mne, tak prečo mi ju berieš? Ako môžeš Ty vyhlásiť, že o 10 rokov to bude rovnaké?
Ja to vidím inak.
Okej, prídem o cca 10 rokov a bude to rovnaké :)
Však jasné, kto by v 19-tich nechcel pár dní pokoj od rodičov, ja som bol tiež rád, keď občas vypadli. Ale mať partnerku, nejakú spriaznenú dušu, to je úplne niečo iné. Schválne sem o 10 rokov príď napísať, ako na tom budeš vtedy. Ale stavil by som sa, že budem mať napokon pravdu :)
Ehm práveže je to presne naopak, doma sme 3ja ale najradšej by som už bol sám, strašne sa teším keď v júli budem sám doma 6 dní (naši pôjdu preč a ja budem pánom domu :D) Deti v žiadnom prípade nechcem.
Dobreuz, teraz ti to strašné nepríde, aj ja v tvojom veku som s tým bol v pohode a vôbec som si nelámal hlavu nad tým, že som sám. Ale počkaj, keď budeš mať toľko rokov ako autor (ja som tiež rovnako starý ako on). Stavím sa, že potom, ak náhodou budeš stále sám, ťa postupne tá samota začne zožierať. Budeš vidieť, ako sa všetci naokolo ženia, majú deti, majú doma nejaké zázemie, tvoji priatelia kvôli rodine na teba nebudú mať skoro nikdy čas, a pod. To všetko ťa ovplyvní a zmení. Aj tvoje emočné prežívanie situácii sa vekom zmení.
Autor,
ak vzťah skutočne chceš a si do neho ochotný investovať čas a úsilie, tak na vzťah vhodný si. Tiež som ešte vzťah nemal, ale cítim, že to už musím zlomiť a ak sa k nemu prepracujem, tak robiť preň to najlepšie, aj keď moje neskúsenosti sa určite niekedy prejavia.
A ako si teraz na tom s týmto dievčaťom? rozprávate sa? chodíte niekedy spolu von? ak áno, tak sa proste raz prekonaj, zhlboka dýchaj, vydrž, že ti srdce bude byť ako divé a dostaň zo seba, že sa ti páči. Viem, že to nie je ľahké, ale iná cesta nie je. Len vždy počítaj s tým, že môžeš byť aj odmietnutý a že to potom bude sakra bolieť, tak aby si sa s tým dokázal v tom prípade vysporiadať
To je také strašné ostať sám?
