Ono je to politicky a ekonomicky problem. Podla odhadov planeta uzivi az 25 miliard ludi. V 2050 by nas malo byt 9 miliard, ale potom by trend mal byt opacny a malo by dojst k postupnemu poklesu obyvatelstva, pretoze zatial vsetky data zo Zapadu naznacuju, ze cim je krajina bohatsia a cim je vyssie zivotny standard a sloboda, tym menej deti sa rodi. Zapad bude skor pripominat Japonsko, kde je zije najviac penzistov a ludi nad 100 rokov.
Ako vsak nakrmit vsetkych ludi? Geneticky modifikovane polnohospodarske plodiny, synteticke maso a ine potraviny, hydroponia a podobne veci a prestat plytvat s potraviny a zaviest efektivnejsiu redistribuciu smerom z bohatych statov na chudobne. Problem s pitnou vodou sa da vyriesit napr. efektivnou desalinaciou morskej vody, poprednymi expertami na to su napr. v Izraeli, kde je niekolko tovarni na desalinaciu a zaviedli tam aj experimentalne stanice, v ktorych pouzivaju najmodernejsie grafenove sitka na odsolovanie morskej vody. Problemom zapadu hlavne bude energeticka sebestacnost, kedze spotreba elektriny bude narastat.
Vsetko vyssie spomenute ma vsak jeden hacik a to je politicky rozmer. Kedze tazko sa mozeme spoliehat na to, ze sukromne firmy budu dobrovolne pracovat pre blaho planety, treba v tom ulohu statu. Staty by mali na medzinarodnej urovni podporovat vedu, vyskum a skolstvo a investovat velke prostriedky do modernych techniologii. Kedze vsak z reality vieme, ze stat moc do modernych technologii neinvestuje a spolieha sa hlavne na sukromnikov, ktory v mnohych oblastiach supluju ulohu statu.
Nechcem byt pesimista, ale politika jedneho dietata je este viac politicky nepriechodna ako investovat miliardy do vedy a vyskumu.
Je tu aj dalsi rozmer a ten je psychologicky a sociologicky. Ludia sice vedia, ze nejaky problem existuje, ale bagatelizuju ho a neriesia. Povieme si, ze hej, vieme, ze odpadky (plastove, priemyselne a pod.) su velky problem, ale ja recyklujem plechovky, spravil som svoj podiel a tym to hasne. Nikoho nenapadne, ze celosvetove problemy treba riesit medzinarodnou spolupracou, ale ludia radsej volia ludi, ktory im nakecaju nacionalisticke a izolacionisticke dristy a ziadna politicka strana nema premysleny politicky program na ochranu zivotneho prostredia a nema ako prioritu vedu, vyskum, skolstvo, inovacie a moderne technologie. Stale sa tocime v kruhu politiky 19. a 20. storocia, kde sa donekonecna hadame kvoli ideologiam a nabozenstvu a zabudame na zdravy sedliacky rozum a prakticke riesenia, ktore sice nemusia marketingovo zniet dobre, ale vyriesia realne problemy. Ludia dokonca nechodia ani volit, takze sanca, zeby doslo v tomto smere k nejakemu posunu, nie je moc velka, alebo dlhodobo udrzatelna (zatial).
Inymi slovami: Nebudeme tento problem riesit, az dokym nebude neskoro a budeme musiet zase len hasit dosledky, ktorym sa dalo predchadzat.