Dobry den, potrebujem poradit alebo aspon vediet, ci niektora z vas zazivala pocas tehotenstva to, co ja. V prvom rade poviem, ze dieta sme chceli. Podarilo sa nam to na druhy sup a to som asi necakala. od tej doby, co som sa dozvedela, ze som tehotna zazivam len zle pocity. vobec sa netesim, stale revem. rozmyslam o tom, ze si to dam vziat. zacala som rozmyslat, ci sme sa neunahlili-obaja mame 28r. dokonca zacinam premyslat, ci lubim snubenca.no.proste hroza myslienky, ktore som absolutne necakala. som v 8tt.a som pred nervovym zrutenim. navyse mi byva cele dni zle ale najviac ma trapia tie myslienky, ze v postate chcenm zit iny zivot. citala som vela clankov, kde zeny opisuju taketo stavy a vravia, ze to je z hormonov a ze to prejde...mate niekto tu osobnu skusenost? dakujem za vsetky rady...
tehotenstvo ma netesi
Poradím ti zachranar.3@atlas.sk
Autorka vsak pise ze dieta chceli, nebolo to neplanovane tehotenstvo.
Ja ti vysvetlím, prečo máš také pocity a vôbec sa netešíš z toho, že budeš mať decko. Lebo si sa dala (možno podvedome) spoločnosťou a okolím dotlačiť do niečoho, čo ty vnútorne NECHCEŠ. Lenže spoločnosť aj okolie očakáva, že v istom veku si "treba" založiť rodinu, "treba" mať decko, veď decko je predsa "jediným zmyslom života", a na tých, ktorí sa tomuto diktátu neprispôsobia, sa všetci dívajú ako na nejakých "čudných". Ibaže, vtip je v tom, že títo "čudní" iba majú odvahu žiť SVOJ VLASTNÝ ŽIVOT, a keďže žiadne decko ani rodinu nechcú, tak ho ani nemajú.
Veď sama píšeš, že ťa trápia myšlienky, že v podstate chceš iný život. Tak to je presne ono. Iný život, podľa seba, a nie podľa toho, čo očakáva spoločnosť, známi atď. Ja taký život žijem, presne podľa seba, robím len to, čo chcem JA. A z predstavy, že by som mala mať nejaké uvrieskané decko a byť vkuse vystresovaná, otrávená a unavená, prebaľovať, kočíkovať atď, mi je akurát tak zle. Svoj život som si zariadila podľa seba a každý deň mi prináša len radosť.
Tak aj ty zmeň svoj život, uvedom si, čo naozaj chceš a zariaď sa podľa toho, kým nie je neskoro, inak budeš celý život nešťastná a večne nespokojná.
Miska ty si sem uz pisala, vsak? Vtedy si bola v 5tt. V prvom rade ma mrzi ze takto prezivas tehu, zaciatky su velmi tazke, viem o com hovorim.. kazdopadne si myslim ze ak sa za tri tyzdne tvoj psych.stav nezlepsil asi by som zasla za psychologom. Nic ine ma nenapada. Snubenec sa ako pozera na celu situaciu? Tesi sa? Neviem ci som v pozicii ti radit ale na tvojom mieste by som urcite nesla na interrupciu pokial je babo zdravé. Mas vyborny vek a asi aj zazemie a osobu, co ti stoji po boku, to nemaju vsetci.. drz sa.
