"Úchilný" otec

Ahojte, pekný večer na úvod. Nebudem písať ako sa volám, to teraz nie je podstatné. Som úplne v šoku a neviem čo robiť. Začnem postupne. Vyrastala som s mamou, dvoma nevlastnými súrodencami a nevalstným otcom ktorý ma kvázi "vychovával." Úvodzovky sú tam preto, lebo bol akoholik mlátil mamu, aj mňa bola som najstaršia, vlastné deti nebil. Žila s ním 12 rokov potom sa rozviedli a presťahovali sme sa ja mama a dve deti do jednoizbového bytu. Po celý ten čas však bola osoba, ktorá mi bola obrovskou oporou a to moja stará mama u ktorej som prežila skoro celé detstvo aj dospievanie, žiaľ zomrela na rakovinu behom jedného roka. S mamou sme teda bívali štyria v malom byte a tam sa teda nedalo fungovať na koľko ja som vysokoškolský študent, sestra tiež a brat je školopovinný. Pomedzi to sa mi ozval môj biologický otec, ktorý ma celý život nekontaktoval a začali sme sa stretávať. Je jasné že nie je možné aby sme mali ten vzťah otec-dcéra keď sme sa stretávali len tri roky. Ale ja som tak veľmi túžila mať otca, toho komu sa môžem vyplakať, komu môžem povedať, kto sa za mňa postaví podporí ma, aj som si myslela že mám ale... a tu začína podstata veci.
Stretávam sa s "otcom" tri roky, mám 24 pracujem kadý den a porpi tom sa aktuálne pripravujem na štátnice, píšem diplomovku a ešte do toho ako by toho nebolo málo preplo mi v hlave takže sa liečim aj na mentálnu anorexiu ktorá sa strieda s obdobiami záchvatového prejedania, kto trošku pozná vie že je to ťažké s tým žiť, ale však čo dá sa to. Môj "otec" mi pred polrokom navrhol, že teda on má 4izbový byt, nech idem bývať ku nemu, budem mať kľud na učenie a zároveň som potrebovala kľud na koľko môj psychický stav bol vážny. Súhlasila som. Ale správal sa ku mne divne, inak, nie ako ku dcére, blbé narážky typu "aj ja by som chcel také dievča ako si ty." "Si riadne sexi" a podobne, tam to začalo. Prehliadala som to, vravela som si, asi ma chce pochváliť. Len ja mám takú vlastnosť, že keď sa mi niečo nezdá, cítim, to, a tu som mala zvláštný pocit. A to nebolo všetko, ako som u neho začala bývať, naozaj si zo mňa tú ženu čo nemá spravil. Začala som urpatovať, prať, žehliť, variť, nakupovať a za svoje.....Neprispieva mi nič, a ani mama....ani cent... Pýtate sa prečo to robím som hlúpa? ale..... ked on so mnou tak manipuluje som si uvedomila. Robí zo seba chudáka ako je on sám, a nevie si variť, nevie toto hento... a pri tom pred tým fungoval. Ale však ešte by to bolo odpustitelné no dnes som prišla z práce veľmi unavená, že si idem dať sprchu na koľko ma čakalo písanie diplomky. Sprchujem sa a zrazu vidím môjho "otca" ako hore cez škáru dverí na kupelni pchá telefón a snaží sa ma odfotiť. Bola som v strašnom strese šoku bolo mi zle na vracanie ale potebovala som si overiť, lebo som neverila tomu čo vídiím. Som sa ho spýtala, že čo to pre boha robíš a on spanikáril, že ho vidím, rýchlo odskočil od dverí, že nič hrám sa. Vymyslela som si, že mi je strašne zle, že nech mi ide rýchlo kúpiť minerálku ak sa mu dá a nech mi požičia telefón ak by mi bolo moc zle že zavolám priatelovi nech po mna príde (moj telefon mám pokazený, nedá sa s neho volať) Nechcel mi ho dať, viete aké robil drahoty, ale na koneic videl, že neustúpim tak išiel do obochodu. Pozrela som si fotky a to čo som uvidela, neprajem to žiadnej žene zažiť, úplne ma to na dno položilo, znehodnotilo, pošpinilo, znechutilo cítim sa strašne. Mal tam mna nahu nafotenú, teda v rámci možnosití čo sa mu podarilo, aj z vhru ako sa pokúsal fotit, aj zo spodu dverí moje nohy. Bola som totálne v šoku, vybehla som do kaviarne najbližšej zapla notebook a pisala prácu ako zvyčajne a pol minúte som si uvedomila čo sa stalo revala som, triasla sa. Neviem čo robiť. Matka je rada, že som preč, lebo má klud ani sa mi neozve ako som odišla tak možno raz za tri týždne ak je nezavolám. Henten to nevie, že som to zistila, uhrala som to na to že mi fakt bolo zle. Neviem ako mám postupovať, na čo mu moje fotky pre boha boli. Nemôzem sa vôbec sústrediť a to mám týžden na odovzdanie práce a ešte zatrja idem do roboty. Do teraz som bola preč a nevrátila som sa domov (v krčme som si písala) Je mi hrozne smutno z toho