Zmätok v hlave

Dobrý večer, dlho som rozmýšľala, či sa tu zdôverím a budem hľadať objektívne riešenie môjho problému aj na tomto fóre. Nakoniec som si povedala, že možno mi to práve teraz otvorí oči a budem sa vedieť lepšie rozhodnúť. Tak začnem asi tak, že mám 20 rokov. Áno, možno si poviete, že aká "sopľaňa", čo tu vlastne chce riešiť, ale pre mňa je to dosť dôležité. Keď som sa po x rokoch rozišla s priateľom, s ktorým som bola pomaly od základnej, tak som si vduchu vytvorila zoznam, podľa ktorého si budem vyberať partnera na život, na rodinu a podobne (nie po fyzickej stránke). Musím sa priznať, že nikdy som nemala núdzu o mužov, vždy som bolá tá, ktorá má na výber a je tomu aj teraz tak. Ale späť k veci. V januari som muža, ktorého som mala vysnívaného v hlave - resp.v zozname našla. Už po pár minútach, sme vedeli, že budeme spolu. Vyhovoval mi vo všetkom, v názoroch, v jeho skutkoch, rozmaznával ma, mali sme sa naozaj dobre, nechýbalo nám absolútne nič. Aj keď to boli len dva mesiace. Spoznali sme sa s rodinami, plánovali sme takpovediac všetko od firmy, svadby, domu, detí. Vo všetkom na rodinný a pracovný život sme sa zhodli. ALE. Je tam veľké ale, nepriťahoval ma fyzicky. Je naozaj pekný muž, stará sa o seba, dobre sa oblieka, vonia. Ale priťahovalo ma na ňom to, čo nevidno a fyzický kontakt medzi nami bol maximálne taký, že sme sa bozkávali a mohli sme aj spolu byť v posteli, ale skoro nič sa nikdy nestalo. Neviem sama prečo, nikdy sme si to nevysvetlili. Aj keď viem, že ja ho priťahujem. Momentálne spolu nie sme, pretože sme obidvaja ukázali vlastnosti, proti ktorým sami so sebou bojujeme a nepáčilo sa nám to. Rozišli sme sa v dobrom, ostali sme v kontakte, lebo nám na sebe záleží. V čase rozchodu som stretla muža, ktorý je o 180 stupňov iný ako môj bývalý partner, áno, ani jemu nič nechýba, aj sa o seba stará, cvičí, zdravo sa stravuje a podobne. Povahovo je asi taký, že nekonfliktný, až by som povedala flegmatický. Čiže úplný opak. Ale aj napriek tomu, že si uvedomujem to, aký je, tak ma veľmi priťahuje fyzicky a je tam tá vášeň a iskra, ktorá mi predtým chýbala.
Jednou vetou by som to nazvala tak, že s mojim bývalým si viem predstaviť život "všade", len nie v spálni. Myslela som si, že to mám len také obdobie a že po vysadení HAK ma to prejde, ale neprešlo. Stále to je vo mne. A aj napriek tomu, že si ho neskutočne vážim, mám ho rada, viem si to s ním všetko predstaviť, tak toto je vec, ktorá ma trápi. Viem, že ma už nezačne tak priťahovať a tá chémia tam proste nie je.
Sama rozmýšľam nad tým, že kvôli 20%, ktoré mu chýbajú opúšťam 80%, ale ako to napraviť? Začne ma priťahovať? S kým byť? Koho si vybrať, aby som to neľutovala? Som mladá baba, chcem experimentovať, chcem si užívať život a ten fyzický kontakt k tomu patrí. Poraďte mi, čo robiť ? Cítim sa ako radodajka, keď riešim takéto veci, ale ten "nový" mi úplne pomotal hlavu tým, že som si myslela, že už pri žiadnom mužovi nebudem cítiť tú vášeň a iskru... ktorá mi tak veľmi chýbala. Áno, hanbím sa za túto tému, som zo seba sklamaná a smutná, ale neviem si sama pomôcť.
Ďakujem všetkým za prečítanie a čas, ktorý ste pri tomto strávili.