Ahojky...prave som objavila toto forum a zda sa mi uplne skvele sa takto podelit o svoje postrehy a skusenosti s touto "sladkou" chorobou.Mam 21 rokov a uz pol roka mam vztah s uplne uzasnym chalanom(20),ktoremu v piatich rokoch diagnostikovali diabetes 1.typu.Vztah je vazny a planujeme spolocnu buducnost. Velmi by som mu chcela co najviac pomoct,kedze ma tendencie svoje ochorenie zlahcovat a mna to dost trapi.Zaujimalo by ma ako by som mu mohla pomoct,zobudit v nom vacsi pocit zodpovednosti...a taktiez skusenosti a pocity partnerov,partneriek,manzelov,manzeliek cukrovkarov...Dakujem:)
Partneri cukrovkarov
Andrej
Ahojte.
Som rad, ze ste si nasli toto miesto na diskusiu. ;)
Drzim Vam palce.
poradkyna
Ale jasne, ze "hypo" aj "hyper" ma vplyv na naladu...mne napr. priatel uz viackrat povedal, ze pokial neskor veceriam, tak som dost nevrla a nervozna a po veceri sa moja nalada obrati o 180%.:-)...a celkovo, pokial mam hypo, tak som taka utlmena a niekedy mam aj nahle vypadky-napr. zacnem nieco hovorit a zabudnem, ze co som vlastne chcela povedat :-(...ale to sa nestava az tak casto. U inych sa to vsak moze prejavovat aj opacne, ze napr. stale "melu".
Nove cislo casopisu Diabetik najdem vzdy u neho doma a so zaujmom si ho vzdy precitam,rovnako ako odbornu literaturu.On mi vzdy povie,ked sa ho nieco pytam..v tom problem nie je.A kedze som s nim kazdy den,tiez sa sama ucim pozorovanim.On len rad zlahcuje..Mozno som len ja prilis starostliva..ved ho lubim:).Chcem len aby sme zili ten najplnohodnotnejsi zivot aky sa da..A kedze viem ake su nasledky cukrovky,nie je mi vsetko jedno.---Zaujimalo by ma ale..ci ma hypoglykemia alebo hyperglykemia aj nejake prejavy na nalade,spravani???On tvrdi,ze nie.Ale mne sa zda,ze urcite na tom nieco musi byt...Dakujem za reakcie:)
poradkyna
"citronikova", diabetes I. typu je sice dedicny, ale to percento pravdepodobnosti nie je take vysoke, v pripade, ak je len 1 rodic cukrovkar- myslim, ze nejake 3 %, ak su obaja rodicia cukrovkari-tak do 10%. Na druhej strane, u nas v rodine nikto nemal nikdy cukrovku a zrazu z nicoho nic som ju ja v 21.rokoch dostala...takze istotu nemas nikdy.Ale chapem aj ten strach "co keby...", lebo s cukrovkou naozaj nie je sranda, nehovoriac o tom, ak by nou malo
trpiet male dieta. A pokial sa s Tebou priatel nechce o chorobe rozpravat, skus si sama nieco precitat, vychadzaju aj celkom dobre odborno-popularne casopisy, napr. Diabetik.A mozno, ked potom uvidi, ze o tom cosi vies, tak sa sam "rozrozprava".Cukrovka je totiz komplikovana choroba a sama na sebe vidim, ze niekedy uz cloveka otravuje vysvetlovat nezainteresovanym ludom o tejto chorobe...inak prajem vsetko dobre vo vztahu, je fajn, ze chces byt partnerovi podporou v jeho chorobe...:-).
Ahoj, som rada že som si prečítala tento tvoj príspevok a držím vám palce, aby vám to vyšlo. Ja mám diabetess od detstva a vo svojich 20 rokoch som našla skvelého chlapca a partnera, manžela, ktorý mi bol a je stále oporou už 28 rokov. Máme dcéru, ktorá je zdravá a už dokonca aj zdravého vnuka. Verím, že to bez stresou ( čo je veľmi dôležité) spolu zvládnete na celý život.
