Závisť a nenávisť v srdci

neviem, či je to z mojej strany nedostatok súťaživého ducha, nikdy ma nelákalo, čo mali iní, vždy som im dopriala, akosi som cítila dištanc, že dobre, to sú oni, a toto som ja. Možno to bolo tým, že čo som ja chcela, mi rodičia vždy umožnili dostať. Mohli sme si v škole objednať knihy. Poobjednávala som si celú kopu...s väčšinou rodičia súhlasili. Na VŠ som chcela ísť na kurz angličtiny, rodičia mi ho zaplatili. Takisto v manželstve, obaja sme zarábali, a aj zarábame, keď som niečo chcela, či už krém, alebo oblečenie, problém ak bol, len krátkodobo. A nejak som sa dostala k tomu, že z materiálneho hľadiska nie je nič, čo by som si žiadala. Samozrejme, vždy sa nájde nejaká maličkosť, ktorú by som rada mala, ale väčšinou to nebýva nič naliehavé a ani nič také, čoho by som sa nedokázala zriecť. A teraz čo mám ľuďom závidieť? Pekný dom? Mám kde bývať? Mám. Je tu teplo? Je.
Nové auto? No, naše nové nie je, ale to je len imidž, veď je funkčné.
Že sa s deťmi netreba učiť? No s dcérou sa netreba, so synom áno, a čo majú povedať tí, ktorých deťom nejde ani jeden predmet dobre, a musia sa učiť úplne všetko? Ja sa synovi venujem iba v pár predmetoch, aby som mu pomohla, niekde majú problém prejsť z ročníka do ročníka, a nie pri jednom dieťati, pri oboch.
Od 10. februára som teraz viac menej pripútaná k lôžku v dôsledky choroby. Mám závidieť tým, čo vedia chodiť, že kam všade chodia?
No a? Veď keď budem zdravá, alebo sa mi zlepší tak stav, aj ja pôjdem. A keď sa nezlepší do takej miery, tak som na tom stále lepšie ako bezvládni, so sondou, ktorí nevedia ani rozprávať, zato absolútne vnímajú, čo sa s nimi deje. Nech si vezmem čokoľvek v živote, z ničoho mi nevychádza to, že by som mala komu čo závidieť. Ak sa má niekto lepšie ako ja, pýtam sa, a dokedy? Kde je napísané, ako sa vyvinie jeho budúcnosť? Vidím jeho dom a je pekný? A viem ja, čím si ten človek v živote prešiel? Vidím do všetkého, čo ho trápi? Čo ak má krásny dom, ale v ňom sa hádajú a majú veľmi zlé vzťahy? Čo ak sa zajtra stane niečo, čo všetko zmení a čo bude pre neho veľké nešťastie?
Stalo sa v živote, že mi niekto niečo povedal, čo mi ublížilo.
Nejak sa mi od toho podarilo sa od toho dištancovať a brať to tak, že je to vizitka toho dotyčného a nie moja... nezávidela som tým, ktorým tak ublížené nebolo, veď som si neželala, aby bolo inému zle.

Tomu sa hovori brasko Filozofia, asi nepoznas.

neuzivas lieky?

Meridian je mudry muz.
Nenavist je tma a laska je svetlo, ak vidis tmu, nemozes uvidiet svetlo. Tma je len nedostatok svetla.
Ked sa budes zameriavat na tmu, zostanes v temnote.
Tam, kde je tma, teda v tvojom srdci zavist a nenavist, nemoze prist laska a svetlo. Zazni.

Keď som bol malý vełakrát som mal pocit,že mne rodičia nedávajú to čo iný rodičia dávali mojim rovesníkom.Závidel som iným ,ale nie až do takej miery aby som nenávidel.Snažil som sa nájsť vysvetlenie prečo iný majú a ja nie.Neskôr som si uvedomil ,že mne dávajú rodičia oveľa viac ako dâvali rodičia mojim rovesníkom.Dokonca som pochopil aj prečo mi neboli dopriate niektoré veci.
Ano znie to také to klišé čo ti povie každý druhý ,ale je v tom kus nielen pravdy ale aj skúsenosti.
Skúsenosť je určitý druh poznania a k poznaniu musí byť čovek dokopaný
Musí mu niečo chýbať aby hľadal!
Keď máme dostatok nesnažime sa hľadať sme lenivý ,nezaujímame sa o nič.
Ja ale nielen ja aj mnoho iných tu na fóre vieme prečo sa ti to deje .Naozaj to vieme lebo sme k tomu dozreli a dozreješ aj ty !
Ak si toto dočítala myslíš si o tom svoje .
Z môjho pohľadu a mudrovania tma a zlo nieje
Tam kde je len trosičku svetla už nieje tma a tam kde je len trošičku lásky nieje nenávisť.
Nenávisť je len tam kde je nedostatok lásky .Keď nedostávame znamená to že sme nedávali .
To netvrdím ja to je zâkon a nemusíš veriť mne ,ale zákon funguje aj keď mu nerozumieš a neveríš...

na to, aby si necítil závisť a nenávisť, potrebuješ byť spokojná so svojím životom.
Sústredila by som sa na prejavy vďaky nad tým, s čím spokojná som a na pokusy zmeniť to, s čím spokojná nie som. 100 % spokojnosť existuje málokedy.
Takže:
1. ak si veriaca: veríš, že Boh Ťa miluje a nikdy neopustí?
2. máš milujúcich rodičov, súrodencov?
3: máš kamaráta, kamarátov?
4. máš partnera a uspokojujúci vzťah?
5. ako si na tom s pracovnou pozíciou? Máš prácu, zárobok, s ktorým sa uživíš tak, aby si nebola odkázaná na iných?
6. Máš nejaké rušivé elementy vo svojom živote, ktorých sa chceš zbaviť? Ako? Čo preto robíš? Vieš na tejto zmene intenzívnejšie pracovať?

tieztotakmam :

Pozri sa na radu ktorú som dal autorovi, týka sa to i teba a pomôže to aj tebe.

nezavid, sebe skodis, okolie to vidi a lutuje ta. Ako bytost zlyhavas. Ospravedln sa ludom, ktorym si kvoli zavisti ublizila, alebo aspon daj najavo, ze uz si sa konecne so sebou vyrovnala. Ty pracuj na sebe, za teba tvoj zivot nikto iny zit nebude. Naco marnis cas.

tiež som na tom podobne ako ty až na to že ja mám 24 rokov a som chlap, takže pre mňa je ešte ťažšie.... zažívam rovnaké pocity závisti a z toho vyplývajúci hnev, smútok

nikdy som nemal frajerku ani bozk, ani nič proste a ostatní v mojom veku už za sebou majú niekoľko vzťahov a už aj začínajú mať deti a ja sa len smutne na to prizerám...

ale snažím sa na to pozerať tak, že ja aspoň nebudem musieť potom v budúcnosti riešiť rozvod, platenie alimentov a mám viac voľného času než oni, takže vlastne oni sú teraz šťastní, ale karta neskôr obráti keď skončia ako 40 ročné single maminy, ktoré nikto nebude chcieť a budú mať ťažkosti so zabezpečením detí..

Vysvetlenie: Predstav si ze mas 19 dvihnes rit ze ides makat napriklad do zahranicia aby si nieco mala, ale rodina ta nepodpori a si v tom sama.Rodina ta odradza , ze je to hlupost tam ist, a ze ty sama to nedas, kde sama pojdes.A v sebe mozno nemas tu silu porazit tie hlupe nazory.Takze ostanes doma.A potom vidis ako sa iný maju dobre.Co vsetko maju niektori lebo sli makat niektori lebo zdedili a ty nemas lebo si snahu mal ale silu nie.Ako sa potom naucit byt spokojný s tym co mas a nemat zlost na to vsetko co maju iný?