Zdravím. Pred 3 mesiacmi som sa spoznal s mojou priateľkou (ja mám 20 a ona 19). Okamžite sme si sadli, vždy za každých okolností sa máme o čom baviť a aj ona mi hovorí že sa so mnou cíti úžastne a že ma ľúbi a keď sme spolu naozaj to na nej vidno že to nie su len prázdne reči (je to vzájomné). Lenže ... . Ja som ju už pozoznamoval s mojimi rodičmi, už u mňa raz aj prespávala a všetko je v najväčšom poriadku, naozaj si moc rozumieme. Ale ona ma ešte stále tají, aj na verejnosti a aj doma, samozrejme keď sa spýtam že prečo tak povie že "neviem" alebo "viem aký sú moji" a pritom z jej rozprávania viem že naozaj nie sú nijak hrozný alebo čo, a aj známy čo ju dlho poznajú tvrdia to isté ... . Naozaj za tie 3 mesiace si extrémne dobre rozumieme, máme spoločné záujmy atď atď, lenže toto čakanie ma priam ubíja. Aspoň keby mi povedala nejaký dôvod ... vždy povie jak som spomínal "neviem" a na otázku "prečo nevieš" tak povie "nedá sa to vyjadriť" ... . Čo mám prosím vás robiť? Alebo očakávam od tohoto celého ešte priveľa? Ťahá ma len za nos? Ďakujem.
Ťahá ma za nos?
1234... Už si sa niekedy snažil vžiť do pocitov toho dievčaťa?
Asi povieš že áno, ale všetci ostatní, trochu skúsenejší, vrátane toho dievčaťa si myslia, že nie.
Ak dovolíš, tak budem písať otvorene - tak chlapsky. Myslím že to tak bude nielen úprimné, ale aj lepšie.
Požičiam si jednu tvoju vetu: -
"Naozaj za tie 3 mesiace si extrémne dobre rozumieme, máme spoločné záujmy atď atď, lenže toto čakanie ma priam ubíja."
Vám - či skôr tebe, sa zdá, že dvom ľuďom stačia 3 mesiace na to, aby sa dobre poznali a naozaj si aj výborne rozumeli? Nechcem sa ťa dotknúť, ale toto je naivné videnie... Vy si dokonca podľa tvojho vyjadrenia rozumiete až "extrémne dobre". Už len toto vyjadrenie muselo v mnohých vyvolať divný pocit. Extrémne?! No teda...
Ale nechajme slovíčkarenie. Možno si chcel napísať extra dobre, ale aj tak - za 3 mesiace je niečo také nemožné.
Skúsime myslieť ako to tvoje dievča, dobre?
- "On ma už volá k nim a ja neviem, či mám ísť, alebo nie. Je mi s ním dobre, ale zdá sa mi to veľmi skoro, veď sa ani dobre nepoznáme. Ale dobre..., pôjdem teda.
Ježiši, on chce, aby som ho zoznámila s mojimi známymi a dokonca chce aby som ho aj ja predstavila našim! Ako im to vysvetlím? Už počujem, ako mi dohovárajú, že sme spolu pár dní a už im ho predstavujem ako keby sme plánovali zásnuby. No neviem..., on je taký hŕŕ do všetkého. Pripadá mi, ako keby si ma chcel privlastniť, či čo... A čo keď to je nejaký žiarlivec, ktorý si ma chce takto pripútať? Čo mám urobiť?! Veď ja ho naozaj nepoznám. Mám ešte len 19 a on to už berie strašne vážne! No ja fakt neviem!
Jednoducho mu vždy poviem, že neviem a uvidím... On je inak dobrý, ale aj známi mi zase hovoria, že sa chová nejak divne. Aj mne to príde divné. Bože, ja naozaj neviem...
-----------------------
Tak čo, 1234..., uvažoval si niekedy aj takto? Nie. Uvažuješ len sám za seba. Veci by sa mali diať podľa teba. Ona by mala robiť tak, ako to tebe príde normálne a dobré. .........A ak to tak nie je, tak to považuješ za dosť veľký problém, na ktorý by si chcel počuť odpoveď. Takú odpoveď, ktorú chceš počuť.
Teraz budem už len dúfať, že si pochopil, čo som sa ti snažil vysvetliť. Mal by si vedieť, že vo vzťahu sú vždy dvaja - teda aj ona - so svojim videním, vnímaním, cítením a aj svojimi predstavami.
Dokážeš ju vôbec rešpektovať? Dokážeš vnímať aj jej názor? Dokážeš vycítiť, čo chce a z čoho má obavy?
Naozaj si myslíš, že sa poznáte a že si "extrémne" dobre rozumiete?
----------
Prepáč mi prosím tú otvorenosť, ale ide o viac, ako o to, či sa ťa niečo dotkne. Tomu dievčaťu určite.
to, ze by ta tahala za nos, je naozaj trosku predcasne konstatovanie.
Mozno jej rodicia si este nezelaju, aby mala vztah, mozno sa o nu boja (su taki rodicia, chcu svoje dieta uchranit pred vselijakymi nastrahami zivota a casto je to kontraproduktivne), mozno si len ona mysli, ze je na to prilis skoro, i ked.. 3 mesiace su akurat podla mna.
Mozno ona sama to este neberie ako "vazny" vztah, co by asi nebolo cudne, kedze ma len 19 rokov. Nesmies sa do toho moc hrnut a netlac na nu. Obaja ste este vo veku, kedy malokto ma vazny vztah, to su vacsinou este len take lasky medzi laskami detskymi a dospelackymi.
Samozrejme netvrdim, ze to je aj vas pripad, ale skus sa trochu uvolnit a nemysli hned na zle veci.
Možno má fakt hrozných rodičov, preto Ťa nechce predstaviť, alebo ich aspoň ona tak vníma, neviem. Ťažko hodnotiť keď ich/ju nepoznáme. Skús sa jej na to na rovinu opýtať aj či nemá konflikty s rodičmi alebo niečo iné, aj keď možno zase odbočí od odpovede.
