Ahojte, mam 23 rokov a priatel tiez. Sme spolu uz 4 roky, rozumieme si, byvame spolu, berieme sa navzajom ako partnerov do buducna.. Mala som psychicke problemy ži smrti blizkej osoby. Zacala som navstevovat psychológa z vlastneho zaujmu, uz vyse rok dozadu, a stale tam aj chodim. Snazim sa na sebe pracovat, rada citam knihy o partnerstve, ako aj take tie motivacne. Ako som sa viac zacala orientovat v tom ako by mal vztah vyzerat atd tak som pochopila ze nas nie je taky dokonaly, co ja tiez urcite nie.
Ide o to ze ja mu vo vsetkom ustupujem, snazim sa aby mal navarene, oprate, mame psika o ktorého sa tiez staram stale len ja. A on mi kupi raz za rok kvety a aj to farbu ktoru neznasam lebo si to NEPAMATA... dalsia situacia dnes rano, ked som ho chora poprosila aby išiel so psikom von, povedal ze nejde, ze on ma dnes klientov a ja sa budem cely den flakat doma tak nech idem ja.
Velmi ma to vzdy zaboli. A preto sem pisem, lebo by som chcela radu aj od vas. Nikdy som nad tym ze budem tráviť buducnost s niekym inym neuvažovala. Ale teraz ano...... v mojich predstavach je muz ktory ma nenecha byt smutnou, nebude mi odvravat, a bude na vztahu pracovat.....
ked som sa s tym mojim bavila o tom ze ja sa v tejto oblasti vzťahov sama vzdelávam a chcem sa posuvat tak on povedal ze to je blbost a ak sa mi nepaci mam si najst ineho. Taketo odpovede su typicke jeho...drzan drzy...
hlavne ze ja sa snazim aby bol vzdy uspokojený po kazdej stranke, a ked je smutny ide mi srdce roztrhat od smutku ze mu nieco je. No ked som smutna ja, mam sa vyrevat, ist von, pospat si. Ine riesenie nema :)
Priatelova povaha ma nici
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Ahojte :) chcela by som aby ste mi s niecim pomohli mam 17 som tehotna uz v 27tyždni.... No môj priatel sa kumne chova ako k handre.... mozem robit boch vie čo alebo len niekedy predstierať bolest ale on ma aj tak ignoruje ohovarama.... a neviem co mam robit mohli by ste my poradit dakujem :)
Autorka, mne Tvoj problém pripadá z časti ako boj o moc. Existujú poddajnejsi a priebojnejsi ľudia, priateľ je priebojnejsi a Ty si v prvej fáze bola zamilovaná a pod daj na, ale Tvojim pravým ja pod danosti nie je, preto sa začínaš burit. Nejakú vzťahov psychologický predimenzovanu literatúru Ti bude čítať máloktorý chlap, to nečakaj. Pre nich dačo bud funguje alebo nie. Ak nie, bud to tak cítia oni, alebo to dava najavo partnerka. Ak im to dá najavo partnerka, bud sa pokúsia o nápravu alebo nie. To, že si chorá, a on nejde so psom, lebo Ty sa iba flákas, chápem, ponáhľal sa, ale útok, že ty sa flákas tam byt nemal. Takisto nájdi si druhého tam v hádke nemalo byt. Žiadna kaša sa neje tak horúca, ako sa varí. Vyčkať trochu, trebárs 3 mesiace, pozoruje jeho správanie voči tebe, ak tam z jeho strany absentuje elementárna ľudská úcta voči Tebe, treba ten vzťah ukončiť. Týka sa to aj vydatych žien. Ak si Vás partner neváži, vážte si sami seba a nenechávajte sa ponižovat.
Stanka1995,dám ti radu,zober sa a utekaj..deti nemáte našťastie..nečakaj..neurob takú chybu ako ja
Sám ti to povedal.Tak sprav koniec a nájdi si teba hodného.
Dobrý deň,práve som si prečítala vás problém a poteším vás..ja mám tiež podobne problémy len s tým rozdielom že môj partner je môj muž,máme spolu 2 deti a ešte jeden bonus je chorobné žiarlivý.on môže všetko a je nemôžem ísť ani do obchodu,práce,s deťmi sama von nic..ja viem že je to choré prečo som stále s ním,ale ten čo ti neprežije nepochopí to..deti sú na neho naviazané,nechápu jeho správanie voči mne a v závere by som mňa urobil kravu ako vždy..a ja nemôžem odísť lebo deti nedokážem opustiť..tak čo robiť?nieje to ľahké ale mozem si zato sama,neviem kde som rozmyslala keď som si to nevšimla za 4 roky ktoré sme spolu chodili..a po svadbe prišla tvrdá realita...a je to čím ďalej tým horšie...keď robím čo chce je dobre,keď mu idem proti srsti to je problém..poraďte...
kedze mas len 23 a vztah ako by si mala 103, kasli nanho, on iny nebude a z teba bude starena
Dievča ty si nevážiš samu seba ked s ním ostávaš ... V živote stretneš vela iných chlapov, ktorí sa k tebe nebudu chovať ako k handre. S takýmto človekom by si chcela vychovávať dieťa ?
Vzájomné spoluchodenie a vzťah je aj o tom spoznať toho druhého, či je to partner, ktorý bude pri tebe štát v dobrom alebo aj v zlom.
