syndrom starej dievky a problém s mamou

Ahojte, mám 27 a nevyšlo mi pár vzťahov. Od posledného rozchodu, som stále chorá, duševne nespokojná, podráždená, na všetko nadávam a cítim sa úplne vyhoretá. Chodím aj k psychologičke ale zatiaľ to neviem nejako pretaviť do praxe. Mám pocit ako keby sa zo mňa stávala stará podráždená dievka. Chalani si ma nevšímajú lebo asi vidno na mne že som v strese z toho že som sama a som taká upätá aj pri konverzácií a tak. Doma mám zlé vzťahy s rodičmi aj ked prídem domov len raz za mesiac stále sa pohádame, chcem mať dobré vzťahy doma ale väčšinou po pár dňoch do mňa začne mama útočiť všelijako slovne a všetko možné mi vykrikuje, do mňa vojde zlosť a začnem tiež na ňu kričať a hádať sa s ňou. Potom som z toho duševne nanič a stále odídem preč pohádaná v tichej domácnosti.
Párkrát som jej potom volala na mobil a chcela sa ospravedlniť ale naposledy mi povedala že asi som pravdepodobne psychicky narušená a že ona je zo mňa zúfalá, čo ma trochu zranilo. Teraz sme sa tiež pohádali a chcem tiež odísť v tichej domácnosti. Sme sa škaredo pohádali, začala to síce ona tým že hned ako som ráno vošla do kuchyne tak mi začala za všetko nadávať, a ked počula že v izbe plačem tak poslala oca aby mi ešte viac nadával, kričal po mne že mám okamžite prestať revať, že som ako decko a pod. Ja žijem samostatne mimo nich aj finančne som nezávislá, a práve preto som si myslela že ked im ukážem že sa viem o seba postarať zlepší sa to ale stále sa ku mne správajú ako k 5 ročnej. Brat sa osamostatnil a na neho nemali nikdy zlé slovo ked prišiel domov, berú ho ako fakt dospeláka a sú k nemu vždy mili. Ale mne mama hrozne nadáva a kričí po mne. Neviem čo s tým...či s nimi úplne prerušiť kontakt aj ked to bdue hrozne bolieť, alebo ako to riešiť. Nevydržím byť ticho ked mi nadáva, aj ked sa párkrát ovládnem na tretí/štvrtý krát vybuchnem o to viac. Aj teraz sme pohádané a ja viem že asi na mesiac alebo viac idem preč a neviem či sa mám snažiť o zmierenie alebo čo. Mame som vykričala že ma nenávidí a nevie so mnou vydržať ani pár dní že rieši hlúposti a že nech sa už konečne nestará a prestane s tým...čo by ste robili na mojom mieste? Som strašne nešťastná z toho celého..a navyše sa cítim byť v dosť hlbokej depke..Mám starších rodičov už pred sedemdesiatkou stále ked odchdázam sa bojím že zomrú a ja s nimi budem pohádaná no na druhej strane cítim tak strašnú zlosť na mamu, že niekedy ma dokonca napadne že keby nebola bolo mi možno aj ľahšie...ako hanbím sa za túto myšlienku, ale v hneve mi to fakt už napadlo..
Neviem akú stratégiu zvoliť, ked im to v hádke nevrátim mám pocit že vnútorne vybuchnem, ale ked im zase aj ja nakračím cítim sa tiež zle...domov mi chýba, mám tu dobré kamošky, mám rada náš kraj..aj odsťahovala som sa do BA čisto kvôli tým problémom doma, nie kvôli práci ani ničomu inému.