Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako rodičom oznámiť svoju orientáciu... a vzťah?

Príspevok v téme: Ako rodičom oznámiť svoju orientáciu... a vzťah?
Lienka L

No, asi to vysvetlím celé od úplného začiatku, a všetko.

Mám 15 rokov a nikdy predtým som o svojej orientácii neuvažovala, brala som ako samozrejmosť, že som heterosexuálka. Popravde, pri mojich rodičoch ani nebolo možné nad niečím takým premýšľať. Odsudzujú LGBT komunitu, nadávajú aj na dúhové pochody a najradšej by týchto ľudí dali zavrieť a liečiť.
Lenže potom prišla stredná. Hneď v 1. ročníku sa mi začala páčiť moja profesorka a po pár mesiacoch som sa s tým aj priznala mojej dlhoročnej najlepšej kamarátke. Samozrejme, uvedomovala som si, že je to z väčšej časti len platonické a hlavne nemožné. Preniesla som si tento malý crush aj do 2. ročníka. V ňom prišiel lyžiarsky - tam som bola na izbe s dvomi spolužiačkami, najlepšími kamarátkami. Jedného večera sme sa všetky tri trochu opili (no dobre, možno trochu viac). Pointa je v tom, že som o tej profesorke povedala jednej z nich. Prijala to veľmi dobre, koniec koncov, o mojej orientácii už vedela. Obe moje tajomstvá udržala, a to nás veľmi zblížilo.

V súčasnosti už ma ten crush na profesorku prešiel a s tou kamarátkou sme spolu. To, čo k nej cítim, je už skutočná láska, nie len pobláznenie. Až teraz vidím ten rozdiel a incident s profesorkou už beriem len ako úsmevnú príhodu. Svoju priateľku neskutočne ľúbim a aj trieda a každý, kto to vie, nás akceptuje.

A teraz tá podstata, prečo sem vlastne píšem: Rodičia si tak akosi všimli, že s niekým chodím. Nič prekvapivé, predsa som ich dcéra, poznajú ma. Ich slová zneli takto: "Tak už nám konečne predstav tvojho chlapca, chceme vedieť, ktorý je ten šťastný."
Hrozne moc sa bojím ich reakcie. Vyslovene očakávajú, že je to chlapec. Nemôžem to stretnutie stále odkladať, vedia byť veľmi dotieraví. Lenže v rovnakej miere sú aj homofóbni.
Myslíte, že by to dokázali prekusnúť, keďže som ich dcéra? Ak nie, ako by som im to mohla vysvetliť? Napríklad tvrdiť, že sme sa s "priateľom" rozišli, alebo ich zaryto odmietať a počkať, kým budem dospelá a povedať im to len ak nám vzťah vydrží aj dovtedy?

karka259

Povedz im to a uvidis aka bude ich reakcia. Mozno budu na teba nahnevany ale uvidis, ze ich to potom prejde. Ved si predsa ich dcera!

sporenta

zistíš to jedine tak, že im o tom povieš...keď to budeš tajiť tak to bude zlé iba pre teba...proste to povedz a myslím, že aj keď možno ich reakcia nebude úplne nadšená, možno budú aj naštvaný..tak časom to pochopia...

Kiora

aj ja si myslim, ze by si im to este nemala hovorit a ze by si mala este pockat aspon do tej 18tky. potom uz budes dospela a budes si moct robit co chces!

Antisexx

V 15stich sa podla mna viac menej este len hladas. Neviem.
A pises ze rodicia takú komunitu odsudzujú čo je pre teba zle. To poznam z vlastnej skusenosti, tiez mam takych rodicov a jasne dali pocitit svoj nazor keby sme my takí :D ja byt tebou necham to v tajnosti aspon do 18 alebo do osamostatnenia sa. Ak je ten vztah pravý tak to vydrzí.. ja len pisem podla seba lebo keby som na rovnaké pohlavie tak by som naozaj nemala odvahu to rodicom povedat, myslim, ze nikdy.

je to

preco by sme ta odsudzovali, vo svete je to uplne normalna vec, snad aj k nam to raz dorazi. mozno aj kvoli tomu je zas dobre o tom otvorene hovorit. ale vzhladom na tvoj vek mas cas, este nemusis vediet naisto, co citis.

Lienka L

Ak tu niekoho trápi môj vek... som narodená v júni, teda mi vychádzajú dobre roky. V 8. ročníku som mala 13 a z 8. ročníka som sa aj dostala na bilingválne gymnázium. Takže v 1. ročníku SŠ som mala 14 a teraz, v 2. ročníku, mám 15 rokov. Čo sa týka môjho štýlu písania – neustále sa všade rieši správanie a akí sú teenageri príšerní v dnešnej dobe. Viacerí mi vravia, že som na svoj vek veľmi rozumná a odhadujú mi aj viac. Tak prečo, keď sa niekto takýto nájde, dostane nálepku “fake”?

Inak ďakujem za rady, naozaj si nie som istá, či im to povedať. Mám ohľadom toho celkom protichodné pocity – nechcem im klamať, máme naozaj pekný vzťah. Bohužiaľ, ich presvedčenie je naozaj pevné a ja to nechcem pokaziť. Hovorím si, že im neklamem, len im nehovorím pravdu.
Pravdepodobne som sa s tým naozaj narodila. Nikdy som nemala chlapca a ani ma nezaujímali, len som to neriešila, lebo ani moje kamarátky nie. Lenže sme boli ešte deti, no. A teraz už väčšina z nich chlapcov rieši a ja stále nič. Ale s mojou priateľkou som ozaj šťastná. Ďakujem, že ma neodsudzujete a napísali ste mi pekné veci. :)