No, asi to vysvetlím celé od úplného začiatku, a všetko.
Mám 15 rokov a nikdy predtým som o svojej orientácii neuvažovala, brala som ako samozrejmosť, že som heterosexuálka. Popravde, pri mojich rodičoch ani nebolo možné nad niečím takým premýšľať. Odsudzujú LGBT komunitu, nadávajú aj na dúhové pochody a najradšej by týchto ľudí dali zavrieť a liečiť.
Lenže potom prišla stredná. Hneď v 1. ročníku sa mi začala páčiť moja profesorka a po pár mesiacoch som sa s tým aj priznala mojej dlhoročnej najlepšej kamarátke. Samozrejme, uvedomovala som si, že je to z väčšej časti len platonické a hlavne nemožné. Preniesla som si tento malý crush aj do 2. ročníka. V ňom prišiel lyžiarsky - tam som bola na izbe s dvomi spolužiačkami, najlepšími kamarátkami. Jedného večera sme sa všetky tri trochu opili (no dobre, možno trochu viac). Pointa je v tom, že som o tej profesorke povedala jednej z nich. Prijala to veľmi dobre, koniec koncov, o mojej orientácii už vedela. Obe moje tajomstvá udržala, a to nás veľmi zblížilo.
V súčasnosti už ma ten crush na profesorku prešiel a s tou kamarátkou sme spolu. To, čo k nej cítim, je už skutočná láska, nie len pobláznenie. Až teraz vidím ten rozdiel a incident s profesorkou už beriem len ako úsmevnú príhodu. Svoju priateľku neskutočne ľúbim a aj trieda a každý, kto to vie, nás akceptuje.
A teraz tá podstata, prečo sem vlastne píšem: Rodičia si tak akosi všimli, že s niekým chodím. Nič prekvapivé, predsa som ich dcéra, poznajú ma. Ich slová zneli takto: "Tak už nám konečne predstav tvojho chlapca, chceme vedieť, ktorý je ten šťastný."
Hrozne moc sa bojím ich reakcie. Vyslovene očakávajú, že je to chlapec. Nemôžem to stretnutie stále odkladať, vedia byť veľmi dotieraví. Lenže v rovnakej miere sú aj homofóbni.
Myslíte, že by to dokázali prekusnúť, keďže som ich dcéra? Ak nie, ako by som im to mohla vysvetliť? Napríklad tvrdiť, že sme sa s "priateľom" rozišli, alebo ich zaryto odmietať a počkať, kým budem dospelá a povedať im to len ak nám vzťah vydrží aj dovtedy?
