skusala som rozhovory, ale on sa nechce bavit o mojich pocitoch, naopak, hrubo zautoci a vygraduje hadku do hrubej agresivnej formy, kde ja uz len mlcim, lebo mi je z toho smutno, vrieska, nadava mi, a vycita mi, nech nekazim nas vztah, vsak on nic zle nerobi, iba robi, a to na to, aby sme mali, ked sa ho spytam, co aby sme mali, tak povie, vyplatene seky, ale to su jeho seky, za jeho dom, ktory zdedil, a v ktorom byvame, jeho seky ohladom jeho prace, jeho benzin, jeho auto, ja mam moj byt spred manzelstva, ktory si platim sama, predtym bol v podnajme, ale uz tam nikoho nedavam, pretoze si myslim, ze sa onedlho donho nastahujem. Zacalo to asi pred 5 rokmi, ked chcel v praci ziskat vacsie kompetencie, vtedy som ho podporovala, ale prerastlo mu to cez hlavu. Celu jeho energiu sustredi na pracu, kde vedie dennodenne boje, aby sa udrzal, kde si dennodenne musi upevnovat poziciu a zabudol upevnovat nas vztah. Ide mu o status, penazi nezarobi vela, ale chce sa realizovat. A presne v tej praci sa s kolegovcami predbiehaju, kto je vacsi chlap. Vratane reci o porne.
A rozhovory nechce viest, robi zo mna narusenu, ze co chcem, vsak on nic zle nerobi, iba robi, nechce pochopit, ze tak, ako bojuje o jeho pracu, tak zabudol bojovat o nas vztah, chapem, ze ma v praci vela, ale toto je uz o jeho prioritach, kedy pozicia v praci mu je prednejsia ako my. Nevidi, ze sme sa odcudzili. On nechce vidiet moju nespokojnost, ak ju vidi, zacne ma hrubo urazat, ponizovat a postavil ma pred vetu: ze on ma miluje, ale pokial sa nebudem spravat normalne (to znamena, mam byt ticho, nedavat najavo nespokojnost), tak ho mam nechat.
preto mi je smutno, lebo musim reagovat, a nedal mi na vyber