neviem, nechapem, ale citim sa pri manzelovi zle, no ked som v mojom byte, chyba mi, no s nim neviem normalne fungovat. Doma sa necitim ako doma, takze skoro rano odchadzam, a neskoro vecer prichadzam, pricom sa stale zastavim u mna v byte, kde trochu naberam sil. Sex s nim uz odmietam, za co sa on uraza, ale citim sa pri sexe len ako nastroj. Preto s nim som velmi malo intimne. Ked som mu to povedala, ze jeho sledovanie porna ma zasiahlo, zase sa urazil. Ale ako som uz povedala, tych problemov je viac. Jeho nezaujima co robim cez den, z coho si platim moje seky, a ake vobec seky mam, ake mam problemy, alebo co mi robi radost., a on mi nema chut rozpravat, ako prezil den, za co plati seky a podobne, my uz vlastne ani nevieme o sebe navzajom nic, aj ked manzel si mysli, ze ma pozna, a ze ja rozbijam nas vztah. mam pocti, ze je mi cudzi. paradoxne, ale chyba mi. Asi som ocakavala od manzela viac.
oporu, doveru, bezpecie, sudrznost, uctu, respekt. A zda sa, ze nic z toho v nasom vztahu uz nie je, aj ked naoko vyzera byt vsetko v poriadku. Manzel sa snazi zavolat ma do kina, alebo do restauracie, alebo ist na dva dni niekam, ale ja nechcem, nevidim zmysel, naco mam ist niekam, kde aj tak sa nebudeme rozpravat o nas, kde sa nemozem zdoverit s mojimi pocitmy, kde nie je ziadna otvorenost. On sa so mnou rozprava o vselicom, co sa da vidiet v TV, alebo precitat v novinach, ale nerozpravame sa o nasich vnutornych pocitoch, o nasich potrebach, o nasich zivotoch, nechapem, v kutiku duse verim, ze manzel si uvedomi, nase vzajomne odcudzovanie sa, a ze zmeni postoj, ale tuto nadej uz stracam