Prejedam sa odkedy som prezila tragicku udalost

ahjaj :

Mozno mas pravdu, ale mozno to je predsa i inak, kto vie.

tomas, ono si to nemyslí. Je to len akási nutkavá činnosť, ktorá kompenzuje. Nie je to vedomé prejedanie, idem sa prejesť lebo toto a hento a prejedenie sa mi pomôže.

Lenže prečo si myslíš že toto prejedanie ty tu tvoju tragickú udalost ktorú si zažila nejako vyrieši ?

V živote sa nám stávajú situácie kedy sa zdá akoby nás život zradil.Osud nám zasadí ranu a mi nedokážeme pochopiť prečo sa to stalo práve nám a práve teraz.Vraví sa ,že čas všetko zahojí ,ale nám sa zdâ že ten čas nikdy nepríde a možno v kútiku duše ani nechceme aby čas zahojenia prišiel,lebo by sme to mohli považovať ako zradu ,že sme zradili keď sme sa zmierili a bojíme sa že by sme tým zabudli.Takto a možno aj 100 krát horšie sa cítia ludia a každý sa snaží vysporiadať zo stratou po svojom.Je zjavné ,že tvoje prejedanie úzko súvisí z tvojim vnútrom.Možno sa hneváš na seba na svet na boha na niekoho kto podľa teba mohol niečo urobiť ,ale neurobil....
Sama si asi uvedomuješ že s čím to súvisí ,ale ty potrebuješ Spracovať to čo máš vnútri a to pravdepodobne bez odborníka nepôjde.Viem ,že ludia neveria lekárom ,psychológom ani faráram.Veľakrát je tu rodina ,ktorá môže pomôcť,ale niekedy to nestačí ak sa aj tak cítiš sama zo svojim problémom.Ak by si aj korigovala prejedanie či nadmerné priberanie nespracované emócie si nájdu inú cestičku a vystrčia rožky niekde inde.Keď ti niekto poradi sportovať ,alebo venovať sa činnostiam na zamestnanie mysle je to fajn ,ale to čo je uložené v tvojom vnútri musí ísť von a musí sa to krok po kroku spracovať .Bude to bolestivé ,ale bez toho sa nepohneš ďalej a vtom by ti naozaj mal poradiť odborník na to určený.Držím ti palce a prajem ti zo srdca aby sa to podarilo maj sa krásne .

V živote sa nám stávajú situácie kedy sa zdá akoby nás život zradil.Osud nám zasadí ranu a mi nedokážeme pochopiť prečo sa to stalo práve nám a práve teraz.Vraví sa ,že čas všetko zahojí ,ale nám sa zdâ že ten čas nikdy nepríde a možno v kútiku duše ani nechceme aby čas zahojenia prišiel,lebo by sme to mohli považovať ako zradu ,že sme zradili keď sme sa zmierili a bojíme sa že by sme tým zabudli.Takto a možno aj 100 krát horšie sa cítia ludia a každý sa snaží vysporiadať zo stratou po svojom.Je zjavné ,že tvoje prejedanie úzko súvisí z tvojim vnútrom.Možno sa hneváš na seba na svet na boha na niekoho kto podľa teba mohol niečo urobiť ,ale neurobil....
Sama si asi uvedomuješ že s čím to súvisí ,ale ty potrebuješ Spracovať to čo máš vnútri a to pravdepodobne bez odborníka nepôjde.Viem ,že ludia neveria lekárom ,psychológom ani faráram.Veľakrát je tu rodina ,ktorá môže pomôcť,ale niekedy to nestačí ak sa aj tak cítiš sama zo svojim problémom.Ak by si aj korigovala prejedanie či nadmerné priberanie nespracované emócie si nájdu inú cestičku a vystrčia rožky niekde inde.Keď ti niekto poradi sportovať ,alebo venovať sa činnostiam na zamestnanie mysle je to fajn ,ale to čo je uložené v tvojom vnútri musí ísť von a musí sa to krok po kroku spracovať .Bude to bolestivé ,ale bez toho sa nepohneš ďalej a vtom by ti naozaj mal poradiť odborník na to určený.Držím ti palce a prajem ti zo srdca aby sa to podarilo maj sa krásne .