Mam 64 a pracujem ako veduci logistiky. Pracujem v tom uz skoro 20 rokov a praca ma strasne bavi, rad do nej chodim, no vedenie mi pomaly naznacuje, ze by som sa mal pripravovat na odchod do dochodku. Len ja neviem, co by som robil, ked rano vstanem. Mam dom a zahradu, no to stiham kludne po praci a cez vikendy obriadit a na nejake vylety mi stacia tiez vikendy. Este rad vyrezavam z dreva, ale to je iba ako konicek a viem to robit tak hodinu denne, nedokazal by som to robit cely den. Okolo mna ziju susedia, ktori poodchadzali do dochodku a zacali strasne chatrat, zrazu maju choroby, depresie z toho, ze sa citia nepotrebni, maju reci o smrti. Ja nechcem takto skoncit, chcem pracovat kym len budem ako-tak vladat. Ako povedat vedeniu a aj kolegom, lebo aj ti zacinaju na tu temu so mnou viest rozhovory, ze nech to so mnou nerozoberaju a nech ma jednoducho nechaju na pokoji pracovat a nech sa nestaraju do toho, ze nechcem ist na dochodok. Ked niektori o dost mladsi kolegovia povedia, ze by so mnou menili a hned by si isli uzivat dochodok, tak mne ostava rozum stat, ze ako mozu takto rozmyslat, ked mozu byt radi, ze chodia do prace a su uzitocni.
Nechcem ist do dochodku
Začni chodit na ryby je to dobry šport pre dôchodcu.
Miki333 to je dobre že sa takto držis že si neupadli do veľkých depresii.Clovek musí zvládnuť aj ťažké chvíle.
miki33, mas to zaujimavo pestre a nabite.
mozes turistikovat, vid tento dochodca, obdivujem odvahu
myliptov.sme.sk
Tak ono je to ťažké. Ja som 30 ročný chalan na invalidnom dôchodku a musím povedať, že je to dosť ťažké. To je tým, že videl som sa v 30tke úplne inde, ale bohužiaľ osud zariadil to inak a ja sa snažím žiť. Tiež cítim sa málo užitočný, veľmi veľa vecí mi chýba, ale pracovať nemôžem. Moja odolnosť voči stresu, či slabá koncentrácia je na nič. Tak sa snažím si spestriť život ako sa dá. Chodievam von s kamarátmi. Kvôli koncentrácii som sa naučil hrať šachy, ktoré ma už až tak neberú. Robím ich poctivo a sľubujem si, že bude ta koncentrácia ako u zdravého človeka časom. Tiež začal som chodiť do fitness centra, aby som žil o niečo zdravšie, bol chvíľu medzi ľuďmi a tak... Obľubujem tiež prechádzky po okolí 3-4 mám také kratšie do polhodiny a jednu mám 90 minútovú. Navštevujem hokejové, hádzanárske, šachové či futbalové zápasy vo svojom meste. Čiže s koníčkami mimo domova som takých 3-5 hodín von, hoci nemám prácu. Určite by sa dalo to zvýšiť, aby sa žilo zaujímavejšie. Na dôchodku nemusí to byť až také zle.
neboj, zvykneš si aj na to a nájdeš si vecí, ktoré ťa budú baviť a ktorými vyplníš voľný čas..
citala som krasne pribehy ludi, co robia na dochodku. vsetko, na co nemali cas, pisu knihu, a ostatne si nepamatam takto rychlo vygoogli si. bol tam aj rodokmen, ze niekto robi. az som zirala, co stihaju a aki su vytazeni.
to je smutne, ze zmysel zivota vidis v robote a nevies si inak vyplnt cas. co s tebou.
Stano, moja rada:
Skus im to vysvetlit, ale vacsne tam robit nemozes. Popros ich, ci Ti nedaju este aspon 2-3 roky, alebo kolko sa bude dat. A potom, si najdi na dochodku robotu na privyrobenie. Viem, ze sa hlada tazko, a bude horsie platena, ale ber to aj tak. Aspon na dohodu, alebo skrateny uvazok (do 20 hodin tyzdenne). To by malo stacit, aby si sa necitil ze chatras a nemas co robit. Zvysok casu, este mozes nieco vyrabat doma, pozri si projekt "predaj z dvora". Cize vlastne budes podnikat v malom.
Asi ti nemôžeme radiť čo máš robiť ty skôr ty by si mal nám ukázať,že aj v druhej polovice života sa je na čo tešiť.
Väčsinou ludia celý život snívajú a odkladajú byť šťastnými.
Keď malý človiečik chodí do školy hovorí si až budem veľký tak.....keď je väčší sníva ako si zariadi život a bude sa mať dobre.
Ako plynú roky niektorý sa spoliehajú v strednom veku ,že keď vyrastú deti alebo keď pôjdu do dôchodku tak už bude fajn pokoj.Pravdou však je že zabúdame žiť tu a teraz a na sklonku života bilancujeme a čosi nám stâle chýba.Ťažko je ti povedať rob to alebo tamto ,každý sme iný a každý máme inú základňu(rodina,priatelia)Všetko závisí od toho ako si žil ako si si vytváral vzťahy v rodine či máš alebo nemás deti atď.
Jeden múdry človek raz povedal :nestaraj sa o to kto ti v starobe ,alebo v chorobe podá pohár vody alebo sa o teba postará ....staraj sa o to aby si mal stále bkízkych ludí okolo seba aby si neustâle pracoval na vzťahu s nimi.Keď príde čas a budeš chorý alebo to budeš potrebovať oni sa o teba postarajú.Nepovedal som to presne ako som to počul ale poenta je asi v tom ,že ak si sa celý život zaujímal len o robotu a ludia okolo ti boli lahostajný alebo si nemal koníčky a vsadil si len na jednu kartu môžeš ľahko prehrať.Žiť sa učíme celý život!
