Zdravím všetkých normálne diskutujúcich. Všimol som si že sú tu aj fajn ľudia, tak skúste sa pozrieť na mňa.
Som muž, mám čerstvo 26 rokov. Rád by som si našiel priateľku a oženil sa niekedy, mal detičky, jednoducho rodinu. ALE...problémov je toľko že som z toho úplne na dne a myslím že neexistuje žiadna šanca aby som aj ja mohol mať vzťah (nikdy som ho nemal, ani som radšej neskúšal)
Problém číslo 1. Od základnej školy som bol sikanovany, na učilišti tiež, vďaka tomu som dostal úzkosti a depresie a vďaka tomu som uznanym polovičným invalidom.Presiel som si za tých 10-11 rokov 3 lieceniami, posledné pomohlo. úzkosti nemávam a depky tiež nie. Ale žiaľ, mám na to papiere.
Problém číslo 2. Nikdy som poriadne nepracoval z týchto dôvodov, mal som len brigády. Našťastie žijem u rodičov, inak si neviem predstaviť čo by som robil.
Problém číslo 3. Ja ani nič poriadne neovládam, neovládam cudzí jazyk, nemám veľké znalosti v ničom.Jedine šport.
Problém číslo 4. Ako by to nestačilo že som trpel dlhé roky úzkosťami a depresiami. Tak mám od narodenia ľahšiu formu hypospadias -močová rúra na penise je tesne pod zaludom a penis vyzerá smiešne a má len 12cm v erekcii, v kludnom stave má snáď tak 3 :-( niekedy si musím sadnúť na wc aby som si neomocil ruky.
Problém číslo 5. IQ mám okolo 90 čiže priemer alebo mierne podpriemer, bol som aj u psychologický a tá vravela že mám na to mať priateľku rodinu atď.ale to som ešte nemal uznaní invaliditu a nevie ani o tej hypospadii...
Jedine dobré vlastnosti ktoré mám je to, že som dobrák a sčítaný rodinne založený človek. Dlhé roky s tým všetkým bojujem ale neviem či sa mám skutočne naozaj nejak postaviť na nohy a uskutočniť to po čom túžim alebo nie je reálna šanca kvôli týmto všetkým problemom založiť si rodinu.
Dokázal by som pre to naozaj aj tvrdo pracovať a urobiť čokoľvek.
PORADTE a pekný deň vám všetkým
Láska, vzťah rodina...poraďte mi prosím
Tomáš môj zmysel života je Boh, prešiel som si trnistu cestu a pomohol mi. Je na 1 mieste...ďalej sport, čítanie, filmy, fitko, príroda atď. Ale cítim že som stvorený pre rodinu a manželstvo... Ale roky som to potlacoval pre tieto moje problémy ale jednoducho už to potlacoval nevladzem.
To mi je ľúto, ale žiaľ každý má nejaký problém.Som rád že sa pozbierala.
Ja inak síce som klasifikovaný ako invalid kvôli tomu, tak posledné 2 roky dokonca závodné športujem. Ale zase sa musím trochu aj premôcť. Čiže nemyslím že by úzkosti a depresie boli pre mňa tým veľkým problémom. Ale prepadne ma beznádej z toho, že pre to že som uznanym invalidným dochodcom by ma žena odmietla, pre to že som pár rokov nevedel vyjsť z tohto kolotoča...ale posledné 2-3 roky som na sebe zapracoval hlavne vďaka rôznym článkom o myslení, hodnotách atď.
Možno je práve teraz ten čas sa jedno ráno zobudit, ísť do mesta, prihlásiť sa na vodičák, začať niekde pracovať a možno by bolo všetko inak...
mam sesternicu, ktora tiez trpi na uzkosti, ma depresie, berie (alebo brala) silne lieky a aj ona bola asi 2x alebo 3x hospitalizovana. Mala obdobia, kedy cele tyzdne ani nevychadzala z domu, aj strednu skolu dokoncila horko-tazko s dvojrocnym oneskorenim. A vyzeralo to s nou dost biedne, nakoniec sa po par rokoch pozbierala, podarilo sa jej najst si nejake kamaratky a nakoniec aj pracu. Robi v jednej maloobchodnej sieti predavacku. A nakoniec si nasla aj priatela. No ale pri tejto diagnoze je pomerne tazke poradit. Co niekomu vyhovuje, inemu nemusi. Ak by ti tie obchody aj vyhovovali, hoci aj pracovat ako skladnik, ja by som to na tvojom mieste urcite vyskusal. Platy nie su bohvieco, ale je to urcite o moc lepsie, ako nic. V prvom rade by si bol medzi ludmi a urcite by to prospelo tvojmu zdraviu. Ak by si uz bol na tom lepsie a nabral by si viac sebavedomia, mohol by si si najst aj lepsiu pracu.
Úzkosť a depresia.
neviem, ci som to pochopil spravne- ale si na invalidnom dochodku? Ak ano, pre aku diagnozu? Teda ak to nie je tajomstvo. Nikomu do toho nic, ale urcite by sa lahsie radilo, aka praca by ti vyhovovala.
Ďakujem za každý názor, ktorý ste napísali. Beriem si ho k srdcu a vie, že práca je základ a to určite aj chcem čím skôr. Ale akú prácu si nájsť ktorá by ako tak bola pre mňa? Rozmýšľal som niekde vo veľkoobchode v sklade alebo niečo podobné. Bývam neďaleko mesta kde sú veľkoobchody ako Tesco,Kaufland atď. Neurcujem si žiadne platové podmienky, ale zase aby plat nebo veľmi malý.
Dobre ti tu radia, začni prácou! Muž, ktorý nedokáže uživiť ani sám seba je nula a s takým si žiadna normálna žena nezačne budovať rodinu. Ja som takisto úzkostlivý človek, ale bojujem s tým, svojmu strachu musíš čeliť a neutekať pred ním.
ahoj
je mi luto, ze nie si stastny, ale podla mna sa s tym da nieco urobit.
Tvoje problemy v poradi:
1) To, ze si bol sikanovany je smutne, ale je to uz davno za tebou. Tvoje psychicke problemy mozno pramenia niekde inde. Alebo si sa s tym po viac nez 7 rokoch este nevyrovnal?
2) Tento bod je HLAVNYM kamenom urazu. To, ze si nikdy poriadne nepracoval je poriadne pruser. Toto je ten bod, na ktorom musis co najviac zapracovat. Ja som v tvojom veku mal uz odpracovanych 5 rokov. A riadne na TPP. Proste to je kriterium, ktore musis splnat, ak vobec len snivas o nejakom vztahu. A nie je to len o "zlatokopkach", ako to poniektori neustale nariekaju. Ak sam seba nevies uzivit, tak ako chces zit s priatelkou?
3) Kedze nemas takmer ziadne pracovne skusenosti, je logicke, ze je malo veci, ktore ovladas. Nie je to len o skolach a studiu, aj v praci/na pracovisku/v kolektive sa clovek neustale uci a zdokonaluje sa. Ja teraz pracujem v praci, kde denne potrebujem Anglicky jazyk pri komunikacii s vedenim firmy. Nikdy som nepracoval v zahranici, na skole dost biedne vyucovali este za mojich cias cudzie jazyky (mam sice maturitu z AJ, ale to sa rovna nule doslova)- som v podstate takmer samouk. A po par rokoch som na urovni, na ktorej sa uplne v pohode dohovorim, hoci aj co sa tyka postupu vo vyrobe, nie je to pre mna problem. Ked pride sef, tak ja robim tlmocnika. A to som sa ucil hlavne tak, ze som velmi vela pozeral anglicky hovorene serialy, hoci aj s titulkami a vela som cital.
4) no v tomto az taky velky problem nevidim. Len zopar ludi z toho robi najdolezitejsiu vec pod slnkom. Ja osobne som na tom sice lepsie (ak sa uz bavime o tychto veciach, tak o 4cm viac- cize Slovensky priemer), ale podla mna to je len cislo. Mnohym zenam staci tolko, co mas a dokonca aj menej. Takze klud, kvoli tomuto sa svet nezruti.
5) No posledny bod- IQ. A mas to oficialne potvrdene od psychologa?
IQ 90 je mierny podpriemer na hranici "priemeru". Pytam sa preto, lebo sa vyjadrujes na slusnej urovni, aj gramatiku mas dobru. Ludia s tymito hodnotami mozu uplne v pohode pracovat a dosahovat slusne pracovne vysledky. Ja napriklad mam IQ okolo 118, cize podla tabuliek by som VS vystudoval uplne v pohode, ale predsa len som ani nechodil, bol som lenivy sa ucit. Moja sestra ma len o par bodov vyssie (nieco cez 120) a VS uplne v pohode vystudovala lavou zadnou, tak som to mohol dat aj ja. Len sa nerad ucim. Ale vyska IQ urcite nie je prekazkou vo vztahu.
Tak sa drz a pracuj na sebe. Urcite to mozes zvladnut. Len zacni tou pracou. Garantujem ti, ze to je to najdolezitejsie, co musis vyriesit.
1., teraz si uz dospely, ti co ta sikanovali su fuc, depky nemas takze sa na prvy bod mozes kludne vysrat
2., najdi si robotu ako pise hd
3., nepotrebujes cudzi jazyk, a aj tak nieco tam je (sport)
4., najdi si na nete obrazky ako vyzera zena, jej vagina, potom zistis ze viac ako 7cm pipis nepotrebujes (priemer je 2x a viac vacsi, kopa zien sa stazuje..)
Vies co, tu mas rovno obrazok;
theanatomybody.com
Nemohlo - tvoj prispevok je usmevny, dokonca az trapny. Keby ste boli vsetky rovnake bola by to nuda. Svet sa netoci len okolo tvojej vaginy.
Sama si odporujes, nejdes do vztahu a na druhej strane dufas ze niekoho v zivote najdes.
