Strach v škole

Mňa by zaujímalo, prečo si myslíš, že sa bojíš.

len dodam, vela trenuj doma nahlas, nahlas aj citaj, odpovedaj akoze si v skole a mas tam plysakov. potom si budes istejsia svojim hlasom, nebude ti to zniet tak cudne, ze musis rozpravat nahlas. a ano, kazdy ma strach, hlavne ked je prisna ucka, nema nas moc rada, spoluziaci tiez nic moc. netreba si ich moc vsimat a pripustat.

Ďakujem vam za rady nieco vyskusam :)

Ahoj slečna,

v podstate súhlasím z príspevkom používateľa achjaj.

Avšak, možno by som dodal len toľko, že dôležité v tom, ako sa popasovať so strachom, je začať si viacej uvedomovať to, že všetci ľudia sú na jednej ľudskej úrovni. Všetci sme ľudia. A každý z nás má strach, v rôznych situáciách, v rôznych podmienkach... Je len a len na tebe, na sile tvojej osobnosti, ako sa k tomu postavíš, a ako sa s tým vysporiadaš. Predpokladám (aj keď ťa nepoznám, a nič o tebe neviem), že nie si veľmi obľúbená v triede (tým, čo som napísal ťa nechcem vôbec odsudzovať, ani ponižovať). Sám som si tým prešiel. To priamo súvisí aj s tým, že máš nízke sebavedomie (aj o tom ti viem hovoriť z vlastnej skúsenosti). Nízke sebavedomie (možno aj posmešnosť spolužiakov, resp. nejaké hanlivé slová na tvoju osobu - toto všetko s tým súvisí - a má to pôvod v rozdielnej miere vedomostí/ inej výchove) má súvislosť s tým, že máš strach čo i len vetu zo seba vydať. ALE, veľa krát je prospešné spraviť ,vec, ktorej sa bojíš, proste povedať si v duchu "idem do toho, a nech si každý myslí čo chce" - v kľude si môžeš aj zavrieť oči (tak sa ľahšie hovorí :)). A práve o tomto je to : týmto "porážaš" svoj strach. Ak máš vedomosti, ktorými si si istá, nemusíš sa báť - Niektorí ti budú ticho závidieť :)
V podstate, ak sa pozrieš na spolužiakov, každý jeden má strach, no každý sa s ním vyrovnáva inak, a niektorí s ním bojujú, alebo svoj boj vyhrali
Na prekonanie strachu, ked máš ísť odpovedať. ti možno pomôže aj hlboký nádych a výdych. Alebo, si môžeš napísať nejaké poznámky na tabuľu (samozrejme po konzultácii s učiteľkou - mala by vedieť, čím prechádzaš, pretože ona si možno prešla tým istým), a potom tie body rozviť... Alebo, ak máš strach zo spolužiakov, môžeš sa otočiť čelom k tabuli, alebo sa môžeš pozerať na učiteľku.
Ja som to robil tak, že som sa buď pozeral na učiteľa, učiteľku, alebo na zem, alebo som sa zahľadel niekam dozadu, a stále som sledoval ten jeden bod, a rozprával som, ....alebo, pozeral som na spolužiačku, čo mi pomáhala, a čo sa mi páčila :)
Avšak, stalo sa mi aj to, že keď ma vyvolala učiteľka, že pod k tabuli, tak som jej slušne povedal : Prosím vás, môžem odpovedať z miesta ? Tak je mi to lepšie - (Ona určite pochopí - tiež je len človek, a bola aj študent)

Keď už ideš pred tabuľu môžeš sa v duchu modliť. Ak náhodou ťa vyvolá že z miesta, tak sa postav, zatvor oči (u mňa to funguje pre lepšiu koncentráciu), a začni hovoriť. (ostatní sa možno budú smiať, ale to ti môže byť ukradnuté, pretože oni nevedia, čo prežívaš, čo cítiš - tu ide hlavne o TEBA, a o Tvoje známky, a o Tvoj ľudský progres)

A keď sa postavíš, poriadne im to natri :) Aby vedeli, že aj keď máš strach, múdrosť ťa neopúšťa ;)

predovšetkým sa zdôver rodičom. Maminka nech vyhľadá učiteľku, ide za ňou a povie jej o Tvojom probléme. Ona bude mať k Tebe viac individuálny prístup a problém sa môže upraviť. Mala som rovnaký problém s mojou dcérou a povedala som učiteľkám. Urobili to tak, že jej dali častejšie odpovedať na krátky čas z lavice. A keďže to bolo také časté, naučila sa byť suverénnejšia a odbúrala sa tréma.
Bude dobré, ak sa to podarí aj Tebe. Držím palce. Ešte by bola taká možnosť, napísať to do schránky dôvery, ak takú v škole máte. Alebo ak máte školského psychológa, ktorý pôsobí priamo na škole. Prípadne výchovný poradca.