Prosim vas, hlavne ludi vo veku okolo 20-25 rokov, co mam robit, aby som naucil syna zodpovednosti? My mame totiz 25-rocneho syna a od malicka s manzelkou rozdielne nazory na vychovu. Je jedinacik, cize manzelka by mu zniesla modre z neba a nevidi, ze robi blboti a nekriticky sa ho zastava a on to uz od nej dostal tak do seba, ze sa uz ani neospravedlni, ked nieco zle urobi a nepripusti si to. Nejde o to ho karhat, ale ked si uznas chybu, az vtedy sa s tym da nieco robit. Ja som ho naopak vychovaval tvrdsie, ako chlapa, vyzadoval som od neho povinnosti a nic som mu neodpustil.
O co konkretne ide? Vsetko pravidelne straca (kluce, mobil, penazenku, doklady), na takmer vsetko zabudne, nemozem sa na neho spolahnut. Niekam ho poslem, napisem mu do Viberu, ze kde ma ist a co si tam ma presne pytat, vytelefonovane to ma a jednak to nie je schopny najst, i ked mne to nerobi problem cez tu istu navigaciu, potom zuri, ze to nevie najst, vyvolava mi, popri tom oskrie auto, lebo mu hovorim, ze ked vola, nech zastavi, lebo viem, ze chyti nervy a on ze stoji a zrazu pocas hovoru mi povie, prave som nabural, lebo samozrejme nezastal... Potom sa ma pyta rozculeny, ze co tam ma zobrat, tak som mu iba odfotil z Viberu tu cast, kde som mu to presne napisal... Potom pride domov, zaparkuje auto pred domom a ja idem dnes rano do firmy a auto otvorene dokoran dvere, vnutri sa svieti, nasnezene nafukane dnu snehu... Mne sa uz chce plakat, neviem co mam robit, absolutne, je neschopny si cokolvek zapamatat a to ma VS a nic neurobi dobre, prva prekazka a vzda to. Ked mu napriklad zoberiem auto, ze ho nabura a chodi s takym a nechce vybavit poistovnu a servis, tak ho zacne vozit manzelka a napokon to musim urobit ja, lebo nechcem, aby to robila, len ona si tiez neda povedat. Aj znamy okolo mi povedia, ze to nie je normalne aj s nim a ze aj manzelka ma obrovsku opiciu lasku. Ja mam niekedy chut sa od nich odstahovat doslova. Hlavne ked mi syn zoberie nieco, co si nevypyta a bud mi to uz nevrati alebo to pokazi, ci znici a nic mi nepovie. Normalne si uz doma zamykam nejake veci, lebo sa bojim, ze mi ich znici. Mne vobec nevadi niekomu nieco pozicat, aj auto kludne, ale chcem, aby mi to bolo vratene v stave, v ktorom si to niekto pozical a ak sa s tym nahodou nieco stane, nech mi to povie a da to do poriadku.
Strasne sa bojim buducnosti, ci sa o seba dokaze nejako samostatne postarat. Kazda frajerka ho po par mesiacoch nechala a ani som sa im necudoval s jeho povahou. Necitili z neho spolahlivost, zodpovednost.
Viete mi nieco poradit na to? So zenou hovorit to nema zmysel, neda si ani ona povedat a ked moc tlacim, tak ona zacne utocit aj na mna, ze ho nemam rad, ze mu mam predsa odpustat... Viete, nas tie jeho "srandy" stali od jeho 18-tky dobrych 20-30.000 eur, co som si len teraz rychlo spomenul.
Nejaky psycholog rozmyslam, len ako ho tam dostat alebo kto mu vysvetli, ze sa ma nad sebou zamysliet a aspon sa snazit s tym nieco urobit.
Prosim o ohladuplne komentare, pravdive, mozu byt tvrde ale bez invektiv, lebo som na pokraji nervoveho zrutenia. Dakujem
Co s nezodpovednym clovekom?
Kopnúť ho do riti a nedávať mu nič ani auto ani peniaze nech si ide kúpiť sám a zarobiť . Ja mám 22 bývam už sám 2 roky a nikto mi mobili ani auta nekupoval
Cez peniaze. Stratis mobil ? Kup si ho za svoje, ktore zarobis na brigade.....
to je pokazená výchova, nemyslím si, že sa to dá nejak upraviť, to je už tak vštiepené do človeka, velý život to dieťa videlo ten vzor správania, to je zakorenené, ťažko to napraviť, jedine, ak by sa ocitol v situácii, keby sa musel sám o seba postarať
miloš, ešte dačo, tá manželkina opičia láska je asi o tom, že ona nejak vycítila, že syn za to nemôže a chce ho chrániť pred Tvojím hnevom. Každá matka si bráni dieťa.
O mojom synovi bolo podozrenie, že je dysgrafik a išli sme na tieto sedenia, absolvovali sme základný kurz - tých 20 sedení, no, ťažko povedať u dieťaťa, koľko sa prirodzene vyvíja za 3 mesiace, kým to trvalo, ale v porovnaní predtým a potom to bolo ohľadne nezmyselných pohybov, nepokojného sedenia, ohrýzania ceruzky a sústredenia sa taký pokrok, že s ním už neboli problémy a stíhal s ostatnými v družine domáce úlohy, predtým nič nestíhal, lebo mu vždy niečo odviedlo pozornosť. Šťastie, že to bolo včas podchytené a syn sa dobre učí.
ide o vrodenú záležitosť centrálnej nervovej sústavy. Odporúčam sedenia EEG biofeedback, ono je to pre deti aj pre dospelých, u dospelých sú trochu iné aktivity pri tom. Žiaľ zdravotná poisťovňa to neprepláca, ale oplatí sa do toho investovať. Jednak to odbúrava stres a stresové reakcie, jednak pomáha sústrediť sa. Syn nie je nezodpovedný v tom zmysle, len sa v strese nevie sústrediť, preto sa to zhoršuje, a bez stresu iba zabúda. Vecou výchovy je to len čiastočne, hlavná vec je činnosť centrálnej nervovej sústavy. Tie sedenia, absolvuje sa podľa závažnosti 20-40 sedení a majú trváci charakter, netreba ich opakovať. Nie tak ako nejaká psychoterapia, že človek absolvuje a pri nejakej záťaži sa to nabúra znova.
Tu na fore boli rady pre skolakov uzivat tbl. SLON IQ, su pre deti aj pre dospelych, su to vitaminy, omega-3..., mozes pozriet na nete a maju vplyv na sustredenie, pamat, proti stresu..., velmi si ich chvalili, ze vidia pozitivne zmeny u skolakov pri ich uzivani, asi ich maju v DM. Tiez doporucujem detox organizmu.
všetko čo píšete, je akoby o mne. Idem do divadla, na jednej nohe mám jednu topánku, a na druhej z druhého páru, každú inú. :-(
Aj auto som škaredo oškrel, oprava vyšla okolo 600 eúr, aj naše, aj krstného otca. Krstný otec mi povedal, že bez oškretia to nejde, keď sa človek učí jazdiť, a otec sa so mnou 2 týždne nerozprával a ja som bral aj do poisťovne aj do servisu aj platil. Zabudol som, ktorý deň mám ísť na skúšku. Bol som z toho hotový. Mama hneď, veď napíš, s kým máš mať tú skúšku, napíš mu mail, a spýtaj sa, čo odporúča a učiteľ odpísal.
Keď niečo urobím, stále niečo zabudnem, a nikdy to nie je dokonalé. Pyžamo. Vždy si ho nechám na internáte a nezoberiem domov vyprať a už ich nemám toľko, aby som spal v čistom. Rodičia to riešia takto: otec príšerné cirkusy. Na druhej strane ma vystavuje situáciám, keď mám niečo vybaviť, a som rád, keď je potom spokojný. Takže nech sa stane niečo, už viem, ako to treba riešiť, aj prečo sa to stalo a tak a už si dávam lepší pozor.
Krstný otec a dedko mi dovolia používať ich autá, a vďaka nim som sa naučil bezpečne jazdiť, lebo otec robil stále cirkusy, že narazím a čo to robím. Keď som doma cez skúškové, rodičia mi dávajú nejaké veci vybavovať a nejak som rád, ak sa mi podarí a zvládnem to. Minule som odišiel do Bratislavy a nezobral som si nabíjačku na laptop. Tak som riešil, kde také zoženiem v Bratislave a v Nay Elektro nemali dobré, tak som hľadal kde je špecializovaný obchod, a ono mi to nevyšlo do 20 eúr, koľko dostávam na týždeň od rodičov, tak išlo z toho, čo si popri škole zarábam. A takto sa mi stáva, že mám výdavky, za ktoré si môžem sám a dohliadam, aby som ich podľa možnosti nemal. Sám som často znechutený mojou nepozornosťou a naopak, sa teším, keď sa mi darí nič nezabudnúť a všetko vybaviť a vyriešiť.
Tak ako to píše petronela to malo vizerať 10-a viac rokov do zadu.Aj za malý úspech pochváliť nie lacná chvála ale vecná a ak je za čo.
Lebo človek sa nesnaží ked aj tak ho za nič nemajú a každý vie že som na nič tak načo sa snažiť.!
Keď vznikne problém preniesť časť zodpovednosti aj na neho nieže ocinko sa postará.
Presne definovať ako prispeje k náprave a trvať na tom pokiaľ to nespraví .Brať do úvahy aj jeho názor aby sa cítil potrebný pri riešení.Keď manželka podkope tvoju autoritu alebo spochybní nenechať to tak a trvať na svojom .Alebo samozrejme sňou ísť psych.a požoadat o pomoc
Kamarát môj zlatý más to veľmi ťažké.
Nemám síce 20-25 ale tak podobne staré sú moje deti.
Na vine si rovnako ty nie len manželka .!
Keď povieš,že ona ho....ty si tam nebol?
Dieťa si vždy vyberie ľahšiu cestu a ten kto povolí je vždy pre dieťa naj lebo ono nevie rozlíšiť.
Tvoja manželka mu zničila život a ty teraz budeš zmierňovať následky až do smrti.
Aj truhlu ti asi dajú lacnejșiu len aby zostalo pre móricka veď co mu zostane chudáčikovi!
Keď nemáš rád svoje deti -odstrán im z cesty všetky prekážky a vy sa riadite podľa tohoto hesla.
Mal si sa hádať zo ženou vtedy ,keď bol ešte čas možno by to pomohlo.
Teraz sa musíš hádať z oboma....
Toto asi nieje ppsledné čo ti chcem povedať
Nechám nech ti naložia aj ostatný potom ak budem vidieť že by to malo zmysel tak niečo napíšm .Nadávať ti už nebudem,ale toto som ti musel povedať....zatiaľ sa maj.
môj starší syn je taký. Platí nejak, že ho príliš nehrešiť, skôr mu poradiť, čo a ako riešiť, a za najmenšiu vec ho chváliť. Kritika má presne opačný účinok, na druhej strane, nech znáša následky svojich činov.
Asi takto, oškrie auto. Spýtaš sa čo sa stalo. Ty mu povieš - pokojne - no smola, vieš, čo , bude to treba dať do poriadku, lebo to začne hrdzavieť. Takže pôjdeš tam a tam, takto a takto to budeš riešiť, prípadne pôjdeš s ním, a jemu dáš len čiastkové úlohy a za ich splnenie ho pochváliš. Ide o to, upokojiť ho, pri každej situácii a konštruktívne sa postaviť k riešeniu. Tak ako malé decko, keď učíš chodiť, najprv ho držíš za dve ruky, potom len za jednu. Hlavná vec: nerobiť z komára somára, byť k nemu chápavý a tolerantný. Stratí kľúče? Poľutovať ho, a spýtať sa, ako by riešil. Ak reaguje rozumne, dobre, takže tak to urob - odo mňa máš tú a tú pomoc. Ak sa zbaví stresu, bude menej rozsypaný. Nehovorím, že je ako mladší, alebo ako priemer teraz, ale bolo to toho času s ním omnoho horšie.
