Vec sa ma tak, dva roky dozadu som mala priatela, ktory mal manipulativne chovanie a zo vsetkeho vinil mna. Long story short, nakolko som trpela depresiami a pocitom viny, bola som s nim natolko, az som si nechala znicit aj ten zvysok zdraveho rozumu, ktory som mala. Po rozchode sa moja depresia zhorsila a pridala sa k nej uzkost a panicka porucka. Liecim sa liekmi aj psychoterapiou a viac menej sa mi dari v ostatnych aspektoch zivota - az na zblizenie. Po dlhej dobe som si vysla na rande s clovekom, ktory sa do mna postupne zalubil. Ja som to tak necitila, rozhodli sme sa teda ostat priatelmi. Osobne chapem, ake to je, ked clovek lubi a moc sa mi to nepacilo, pretoze viem, ze on to stale vidi "ruzovo". Teraz vzdy, ked ma zavola von sa vsetky tieto obavy a dopad, ktory ma na mna byvali priatel daju dokopy a ja dostanem panicky zachvat uz len pri predstave, ze by som sa mala s nim stretnut. Kedze sa mi priznal, ze trpi depresiami, citim sa este horsie. Ako mam tomuto cloveku povedat, ze ho nemozem mat v zivote bez vsetkych tychto omacok? Myslienka, ze ho odmietnem a sposobim mu este vacsie depresie mi sposobuje uzkost tiez....
Uzkost z ineho cloveka
Ono, v prípade ženy ide aj o to, či ti tikajú tie biologické hodinky alebo netikajú. Toto nikdy správne dievča nesmie nikdy opomenúť. Keď je o päť minút dvanásť, tak samozrejme že zdrapíš kohokoľvek pre svoje vlastné ciele, ktoré by si mala mať! Mne už moje nástenné biologické hodinky dotikali a po sviatkoch nemám ani na tužkovú baterku!:-) Ale vždy si rád precvičím prstoklad správnej sekretárky, zíde sa mi to po novom roku - na nový rok - o žabí skok!
Tak, ono ide o to, či ti o tej depresii bude stále hovoriť svoje sebaľútostné "bájky" alebo nie. Ak nie a bude to funkčný alkoholik, pardón, funkčný depresant, tak potom s ním budeš nejako vychádzať. Ono, čím je kaprík starší, tým je kaprík tažší, čiže s vekom bude rozum prichádzať a odchádať, ale choroby budú zvyčajne pribúdať. Potom ich už prestaneš počítač a vyprdneš sa na to. Každý má možnosť voľby, či chce stráviť polovicu života v čakárni na chodbe u lekára alebo nie. Ja nie, preto po lieky posielam iných. Človek nikdy nevie, kedy otrčí brká, čiže je lepšie sa zaoberať niečím iným ako chorobami, môj názor.
