Prečo

Príspevok v téme: Prečo
Anjelpane

Dobrý večer. Som 16 ročná druháčka na strednej. Nie som ničím extra výnimočná. Proste som obyčajný človek, ktorý osídľuje našu planétu.
V mojom živote sa stalo niekoľko katastrof, o ktorých vie len máličko ľudí. Nie som typ človeka, ktorý by sa "chválil" (možno by to lepšie vystihlo slovo "sťažovať sa") nešťastím. Ľudia ma berú ako pozitívne mladé žieňa, hoci občas za mojim úsmevom skrývam plač a asi veľmi dobre, keďže si to nikto nevšimne.
No trápi ma iná vec a to jest... Väčšina ľudí naokolo (chcela som napísať, že všetci, ale samozrejme, všetci nie:)) sa mi zdôveruje s naozaj osobnými vecami, pomáham im ako sa dá, cítim sa občas ako psychologička, či akoby človek, ktorý si berie na svoje plecia ťažobu iných a občas mávam pocity úzkosti. Cítim sa občas sama, hoci komunikujem s ostatnými. Ale nie je to také, ako by malo byť. Nie som dievča, ktoré sa baví o make upe a pod. Maľujem sa, ale jemne, no viditeľne. Ale nepoužívam korektor a ostatné veci. Z dôvodov, ktoré teraz riešiť nebudem:) Ide o to, že už neviem, ako si nájsť priateľov, ktorý sa budú zaujímať aj o moje cítenie a nie len o to, ako sa cítia oni. Moji "priatelia" nie sú zlí. Ibaže im chýba.... tá iskrička kamarátstva. Asi som náročná a nepochopiteľná. práve preto sa chcem spýtať, čo mám robiť. Cítim v sebe chaos. ďakujem vrúcne za úprimné a chápajúce odpovede. Anjelpane

Psychee

Urobila si to najhorsie, co si mohla a sice si sa stala butlavou vrbou, do ktorej clovek pusti vsetok svoj bol a spinu a ide od teba prec, lebo citi to negativno, co mas v sebe aj od inych ludi. Mozes byt mila, usmiata, ale to ludia citia. Nemala by si to robit, mala by si mysliet iba na seba a nedovolit inym, aby sa ti zdoverovali a stazovali - na to ma sluzit ich rodina, pripadne psycholog a nie ty.
S kamaratkou mas zdielat radost a take to blbnutie a jasenie, ktore je typicke pre tenti vek. Dost sa este natrapis v dospelosti, ked si budes zariadzovat zivot. Zatial si uzivaj bezstarostnost, inak ta to polozi, ako sama citis, uz sa s tebou nieco deje...