môj život za veľa nestojí

A fas ti zatial stojí??

emptylife :

O akej realite to tu hovoríš ? Ludstvo nie je na takej úrovni aby dokázalo jednoznacne určiť či po smrti niečo je, alebo či sa nad nami nachádza nejaká vyššia sila. Jednoducho nevieme na tieto otázky s istotou odpovedať a zrejme ani nikdy nebudeme.

Tí čo tvrdia že poznajú 100% pravdu o našej realite konajú rovnako ako počítačové figúrky v počítačovej hre ktoré si naivne myslia že len ich svet je pravdivý a reálny a že neexistuje nič iné okrem ich sveta a ich počítačovej reality.

naivny pekne si to napisal

Tomas, preber sa do reality chlapče.. nikto ťa za nič odmeňovať nebude.. ľudia si dávajú rôzne ciele, snažia sa život niečím akože zmysluplným naplniť, ale to len preto, lebo akosi podvedome cítia nezmyselnosť celého svojho bytia.

Ja som na tom rovnako. Idem mať za pár mesiacov 25 rokov a môj život jednoducho je nemastný, neslaný rovnako ako ja sám. Robil som aj veci, ktoré ma bavili ale boli to veci s ktorými by som napríklad ani babu neoslovil ale jednoducho ma to do nejakej mieri bavilo. Preto už nemám chuť si ani hľadať nejakú na vzťah, pretože by som nemal čo žene dať a jednoducho by som ju ako chlap vôbec nezaujímal. Baby chcú niečo iné čo ja nemám. Neviem ako ty ale ja som si za posledný rok nejako zvykol. Možno si zvykneš aj ty alebo sa ti rázom zmení život k lepšiemu.

.

emptylife :

Ako vieš že nad nami nie je nejaka skrytá sila ktorá meria naše skutky a na základe toho nás na konci života môže potencionálne i odmeniť ? Niečo takéto sa predsa nedá vôbec vylúčiť, a možno to ani nemusí byť nepravdepodobné.

Keď sa nad tým zamyslíš, život ako taký vlastne nemá nejaký hlbší zmysel, nielen ten tvoj, ale aj hocikoho iného - aj tak raz všetci umrieme, a potom je už jedno či sme prežili každý deň nášho života produktívne alebo len prežívali zo dňa na deň.

ja ked som isiel prvy krat do skoly dostali sme balon. Cestou sa mi rozpučil, a tak som plakal celou cestou domov, kam som utekal. Hovoril som krstnemu sotva bez dychu, ze hned prvy den som dostal od skoly darcek a uz je fuc, ked mi povedal, ze dokedy sa chcem lutovat, a ze mam hybat mu pomáhat podavat skridlice, lebo ide opravovat strechu. Tak odvtedy ked sa chcem lutovat, sa vzdy najde niekto, komu treba pomoct.

Je pozoruhodne že z desiatok vecí ktoré si človek môže nájst, ktoré mu môžu robit radost a dať do života zmysel, si nevieš nájst ani jednu vec ?