Nebaví ma život.

Som osamelý človek. Nezaujímavá. Nikto si ma nevšimne ani keď sa odhodlám do spoločnosti a preto tam chodím čoraz menej.
Chlapi sa o mňa nezaujímajú, som taká polopanna, neskúsená a to mám rok pred tridsiatkou.
Pravdepodobne ani nebudem mať deti.
Nie, nie som kariérne zameraná. Prídem z roboty a nemám život s kým zdieľať.
Kamarátka je policajtka, raz ku mne prišla a na tri minútky počas služby, celý čas som sa jej pozerala na pištoľ. Chcela som jej ju vytrhnúť a obrátiť ju proti sebe. Pištoľ ako vyslobodenie z pekla.