Nemocnica

Podla priznakov ako sa sprava svojim konanim unika do choroby. A nemocnica je chore prostredie. Ak je ona prave na rozhrani toho ako sa bude jej osud uberat, tak je to naozaj dolezite, ci do tej nemocnice pojde alebo nie. Ale to, co robi, vravi o tom, ze unika ku chorobe. Da sa s nou vobec rozpravat? Dokaze vypocut ineho? Napriklad ona vnima farby pismen ako dane, da sa jej vysvetlit, ze to nie je pravda? Asi nie.
Alebo dokaze vypocut ineho ked jej hovori o niecom pre nu uplne nedolezitom?

ahjaj Boli sme s ňou na modlitbe oslobodenia u exorcicneho kňaza , neprejavila sa .Lieky vysadit nechceme , mozno zameniť za ine , ved kvôli tým ritualom a agresivnemu správaniu jej ich nasadili , mozno uz nie je taka útočná a až taká agresivna ako predtym , takze na niečo predsa len pomohli , predtym nás casto aj skriabala ak nebolo po jej, takže urcite o vysadení neuvazujeme , musime len bojovat a vďačná som za kazdu radu hlavne od tych co maju podobne skusenosti .

psychiatri niekedy s najlepším úmyslom dať to najlepšie, dávajú lieky s vedľajšími účinkami. Mala som hyperaktívneho syna, (už z toho vyrástol) a lieky, ktoré dostal, pôsobili totálne naopak. Ja si myslím, že vyhrotenie správania dcéry aj tie rituály a zvyky môžu byť dané aj vedľajšími účinkami liekov. Nedalo by sa lieky úplne vysadiť a dieťa iba pozorovať? Dať mu trebárs mesiac,dva, ako sa bude správať, keď nebude na liekoch? Smola je to, že má teraz školu....
Namiesto liekov trebárs vitamíny skupiny B, na nervovú sústavu, nejaké čaje... prichádzajú Vianoce, takže modlitby, a spev. Spev pomáha proti úzkosti. A túžba po rituáloch a ich dodržaní je daný vysokou mierou úzkosti alebo aj neurózou.
Exorcista by bol tiež dobrý. Čítala som interjú s plzenským exorcistom, ktorý hovorí, že treba spolupracovať s psychológom, psychiatrom, a že pri modlitbe sa Satan prejaví, ak je to dané ním a nie chorobným stavom.
A čo sa týka hospitalizácie na psychiatrii, ja by som sa spýtala psychiatra, či by sa dali vysadiť úplne lieky a začať nanovo, keď pominú ich účinky a správanie bude neakceptovateľné.

Urcite okolo nej nechodime tututunununu ..a aj výprask dostala , vsetko mozne sme uz skúsili a sme radi vobec ze sme prisli na to co jej je , to človek nepochopí ...ak nezazije , nepochopí ...nemám to za zlé nikomu , ani ja by som neverila keby som nezažila ..Rozhodne v bavlnke s nou nejedname ...

Ved ona vas terorizuje normalne. Ak budete okolo nej chodit ako okolo malovaneho vajca - tutununu - a budete sa jej bat, tak jej nepomozete. Mozno sa mylim, ale mne sa zda, ze ona nepozna svoje hranice. Vsetko sa zvaluje na nejaku chorobu. Ako mozete normalne zit ako rodina, ked vam skace po hlave. Je agresivna? Na zaciatok by jej pomohol poriadny - ale poriadny rodicovsky vyprask. Aby zistila, ze hranice existuju. A nemocnica jej nepomoze, zda sa mi, ze jej ide o to flakat sa. V tomto pripade nemocnica nepomoze. Mozno sa mylim, potrebovala by som ju poznat.

Skus vysetrenie u Albertovej v BA, alebo biorezonanciu.

Lieky uziva atarax a fevarin , užívať ich uziva , to viem , lebo jej ich dávam do úst ja a predomnou ich aj zapije , psychiatrička navrhla ved hospitalizáciu , keďže jej liečba nezaberá , naopak rituály pribudaju aj zvláštne správanie ..Z okna na ľudí napr .hadzala veci s kamaratkou atd .Susedia sa sťažujú , zo školy nosí poznámky ze robí zle spoluziakom , my sme úplne zúfalí , no napriek tomu ju nechceme dat do nemocnice , neverime dáko ze by jej tam pomohli , preto som chcela vediet ci niekomu nemocnica pomohla ,myslim ze vacsine nie ...

Uz sme zistili tie farby co je to .Synesteza sa to volá .Keby mala len to , bolo by to super , no má toho toľko :(

Autorka, Going,

Keď si písala o tých farbách, spomenula som si na svoje detstvo. V škôlke a na prvom stupni ZŠ. Tiež sa mi ku každému číslu hodila nejaká farba. Takisto mi ku každému človeku, čo som poznala, hodila nejaká farba. Aj keď som ich kreslila, kreslila som okolo nich farebné bubliny, každý mal svoju špecifickú farbu. Ale už neviem, aký to malo mať význam?

Niektoré si doteraz pamätám, napr. dedko mal svetlomodrú, otec tmavozelenú, ja som mala jasnú ružovú.

A vyrástla som a som aj normálna, väčšinou. Ja som však bola pokojné dieťa. Farby mám však rada aj teraz.

Neviem, prečo tvoja dcéra to berie tak vážne, tie farebné dni? Mala by to brať ako zábavu.

Buna :

A kolko liekov od psychiatra ste už vyskúšali na jej psychicke choroby ?

Co hovorí psychiater na jej stav, a aký je jeho názor na hospitalizáciu ?

Užíva tvoja dcéra tie lieky ktoré užívať má ? Možno ich totiž ani neužíva. Užíva tie lieky pred tebou ?

Po tom čo si napísala si myslím že ta hospitalizácia by nutná byť mala, už len to že je aj agresívna, a ked to taktzo bude pokracovat tak sa môže stať že vám pri hneve môže i nejako fyzicky ublížiť. Musí si byť predsa vedomá toho aké je jej správanie nebezpečné a preto by sa nemala hnevať ak ju na tú hospitalizáciu dáte. Vsak tam jej predsa robiť zle nebudú.