Ahojte, mam taký blbý problem ktory nedokažem sama vyriešiť a neviem si dať naozaj rady.. Som s priatelom rok a pol. Začiatky boli krásne boli sme obaja zamilovaní a mali sme na očiach ružové okuliare, no teraz sa to v mojich očiach trošku zmenilo. Mam taký pocit že už to nie je ako predtým, nemilujem ho nejak extra moc ale mám ho rada a velmi mi na ňom záleží.. nechcem sa s ním rozísť pretože sa strašne bojím jeho reakcie je extrémne citlivý a je do mňa stále neskutočne zamilovaný. Bojim sa že by to znášal velmi zle.. ale mám pocit že náš vzťah už upadá.. mám 18 rokov a je to moj prvý vážny vzťah. Nechcem sa o tom rozprávať s rodičmi a pravú kamaratku mam len 1, ktorá by mi aj tak neporadila. Neviem čo mám robiť, ako ďalej postupovať. Mam pocit že už ani v posteli ma tak nepriťahuje ako predtým (predtym to bol hrot) a teraz je to čoraz miernejšie. Niekedy mám chvile keby som bola radšej sama, ale niekedy že ho potrebujem pri sebe.. no obávam sa že tych prvych je viac.. Prosiim ak by mal niekto skusenosti, mohol by mi helpnut, som bezradnaaa. Som skôr za prekonanie toho ako ukončiť zo hneď zo dňa na deň, no trápiť sa ma už nebaví.
Kríza vo vzťahu
To nie je že ho nemam rada ale proste nemilujem.. ľúbim ho, stale k nemu niečo citim ale už to nie je ako predtým.. k tomu sexu- beriem antikoncepciu a nespávame spolu tak často, čiže tolko..
A tie hobby- už sme sa raz dohodli že jeden víkend spolu nebudeme a budeme každý so svojimi kamaratmi.. no po čase sme sa stretli v meste (“úplnou nahodou”) a on zostal s nami.. čiže asi tak..
A keď mu aj poviem že sa nebudeme stretávať, píše mi každú chvílu
moj prvy "vazny" vztah trval 3,5 roka. Ale, uz po prych 4 mesiacoch som mala pocit ze je nieco zle nevedela som to definovat. Priatelovi som to povedala, prehovoril za ze ved to nemozeme zahodit. Tak sme 3,5 roka mali lepsie a horsie obdobia, potom to bola uz aj rodina ktora vravela ze si to mam velmi dobre rozmysliet ze aky sme super par a netreba to zahodit. 3,5 roka !!!! mojho zivot mi trvalo kym sa zacala pocuvat sama seba a svoj vnutorny pocit na ktory som uz nikdy odvtedy nedala dopustit a teraz som stastne vydata :) Takze pocuvaj sama seba a skus tomu dat cas.Ak mas pocit ze to nie je ono, tak zatvor jedny dvere a otvor dalsie :)
Prvé, čo je také dosť zlé je to, že kríza ťa chytila dosť skoro. No ak nemáš toho chalana rada, tak ho radšej nechaj skôr ako neskôr, keď to bude pre neho ešte horšie. No ak počítaš, že v inom vzťahu takúto krízu nebudeš mať, tak si na veľkom omyle!
Ja by pri takychto pocitoch ci myslienkach nebola schopna s dotycnym ani akychkolvek intimnosti, lebo co ak by ma medzitym nabuchal a ja sa zamilovala do mojho buduceho manzela? Akoze ani stipka zodpovednosti v tebe alebo zijete v celibate?
No a aka je pricina toho ze ta laska z tvojej strany opadla? Chyba ti nieco? Robi nieco co sa ti nepaci?
je normálne, že takýto stav vo vzťahu príde po čase..nemôžeš chcieť, aby ste stále do seba boli zaláskovaný ako prvý polrok..
je normálne, že takýto stav vo vzťahu príde po čase..nemôžeš chcieť, aby ste stále do seba boli zaláskovaný ako prvý polrok..
Dosť skoro prišla kríza :/
našteluj si vzťah na voľnejšie.... po roku a pol nebudeš tak zamilovaná ako na začiatku, to je samozrejmé, každý vzťah si prechádza obdobiami, keď je pocit lásky silnejší a keď je slabší. Takže svojim citom prispôsob častosť stretávania.... a kým si nie si istá, čo máš robiť a či sa rozísť, alebo nie, tak nerob nič.
Venuj sa aj nejakým hobby, a nejak naveď na to aj svojho milého, nech sa tiež viac venuje svojím záležitostiam.
toto uplne stačí: " nemilujem ho nejak extra moc ale mám ho rada"
tak možeš chodiť a spavať s hocikym koho mas rada, so susedom, s kamaratom, so sefom.... cele zle... na čo si s nim vobec do vztahu sla...? a ešte to nazyvaš aj važny vztah? to je zly vtip.. rozid sa s nim, čím skor tym lepšie...
