Dobrý deň, mám 36 rokov a to, že nemôžem mať deti, viem už od 16 rokov...je to už dlho, ale stále som sa s tým nezmierila...závidím keď vidím tehotné ženy alebo mamičky s kočíkmi...ja nikdy nebudem držať v náručí vlastné dieťa...a keďže mám viacero psychiatrických diagnóz, dosť vážnych,a dlhé roky dekompenzáciu psych. stavu, tak ani adoptované dieťatko...som z toho zničená...ako to mám spracovať? Ďakujem...
Som neplodná...ako sa s tým vyrovnať?
skús akupunktúru-vo väčšine prípadoch pomohla
Mnohí ľudia nemôžu mať deti. Sú ženy, ktoré nemôžu mať deti z dôvodu neplodnosti muža, a pritom majú krásny vzťah. Sú homosexuálne páry so zdravou zodpovednosťou, ktoré sebecky neexperimentujú len preto, aby naplnili svoju túžbu po dieťati. Sú takí, ktorí si nikdy nenájdu nikoho, s kým by chceli a mohli splodiť dieťa. Sú takí, ktorí sa rozhodnú, že do tohto rozbúreného sveta dieťa neprivedú.
Zvieratko je do istej miery ako dieťa. Tiež máš zaň zodpovednosť, tiež mu musíš venovať svoj čas, aby si ho naučila veciam, ktoré potrebuje, potrebuješ zarobiť peniaze, aby si ho vedela zabezpečiť, a v neposlednom rade mu musíš dať svoju lásku a pocit bezpečia. Naznačujem tým, že v tvojom psychickom stave je adopcia zvieraťa pre teba rovnako nereálna ako adopcia dieťaťa.
Lenže každý človek túži po tom, aby po ňom niečo zostalo. Každý človek túži o niekoho sa starať, niečo stvoriť. Niektorí dokážu stvoriť len to dieťa a to, či sa oň dokážu postarať, je otázne.
Tvor niečo aj ty. Aj keď máš toľko psychiatrických (naozaj?) problémov, určite je v tebe niečo, v čom si dobrá. Nepíšeš, čo si vyštudovala, akým smerom sa uberá tvoj život. Ak nevieš, kam sa zvrtnúť, čo by ťa bavilo, prihlás sa na nejaké kurzy alebo študuj po internete. Možno zistíš, že je z teba šikovná maliarka, čipkárka, hrnčiarka, krajčírka, hudobníčka, poviedkarka. Možno dokážeš skvele programovať alebo organizovať dobročinné akcie. Možno dokážeš pomáhať v útulku. Ak v sebe objavíš nejakú mieru talentu, pestuj ho, zdokonaľuj a buduj.
Ak ti žiadne štúdium nejde, zober metlu a zameť chodník pred vaším domom. Zober vrece a pozbieraj odpadky v parku. Každým dobrým skutkom, každou dobro vecou, ktorú urobíš pre ostatných, stvoríš kúsok lepšieho sveta a zaplníš kúsoček tvojej duše tam, kde ostalo prázdne miesto po tvojom nenarodenom dieťati. Nemôžeš sa rozdať vlastným deťom, rozdaj sa teda iným. Spoznáš pri tom ľudí, ktorí sa ti budú čudovať, budú si ťukať na čelo, možno ti budú aj nadávať. Ale spoznáš aj takých, ktorí to ocenia. Získaš známych, priateľov, naozajstných, nie povrchných. Možno sa ti na začiatok bude zdať, že ťa to ochudobní, ale časom zistíš, že ťa to urobí omnoho bohatšou. Každý potrebujeme svoj život niečím naplniť. Nevzdávaj sa zato, že nemáš deti. Plň ho, čím sa dá.
Je to zaujimava tema, aj ked mam pocit ze normalna rada tu este nezaznela.
Autorka, urcite by som toto riesila s psychologickou/psychiatrickou, ze mas takuto potrebu. Lebo ju mas uz dlhsi cas a je evidentne, ze ta to trapi. Rozmyslala si, pomahat niekde ako dobrovolnicka? Ci v detskom domove, alebo na nejakych inych akciach? Ak si to este neskusala, mozno by ti to pomohlo. Proste pretavit tu tuzbu do niecoho. Ale ak si to skusala a iba ti to zhorsilo, nesilila by som to. Ale myslim ze nieco by si mala zacat konat, pripada mi to ze stojis na mieste a mozno aj to ta ubija..
V kazdom pripade som sa ta urcite nechcela nijak dotknut, napisala si toho o sebe dost malo. Asi to nie je neriesitelna situacia ale nemam s tymto vela skusenosti a tym padom ti asi neviem viac poradit.
Chceš tým povedať, že by sa rada budila na detský plač takmer každú noc o 2-4tej ? Dala by si mu najesť a potom by si ho asi hodinu uspávala ?
Pri tvojich problémoch, ktoré máš, by si umrela od vyčerpania.
myadvice: ale ja by som to okolo dieťatka práveže robila rada...no mám aspoň dve neterky a jedného synovca, ktorým som aj krstnou mamou, tak si to takto trochu vynahrádzam...tieto sestrine decká sú úžasné, vieme sa spolu zahrať, vymýšľam im rôzne pohybové aj slovné hry, kreslíme si...s deťmi to naozaj viem...
xxxzzzyyy - Gratulujem, presne toto potrebovala zakladateka počuť.
K téme: Je mi ľútože že nemôžeš mať dieťa hoci po tom túžiš. Ale musíš sa teda naučiť žiť inak, nájsť si iný zmysel života. Skús si zobrať z útulku opusteného psíka, pomôžeš sebe aj jemu, budeš sa starať o niekoho kto ťa bude potrebovať celý život a bude ti vďačný. A ver že ho budeš brať ako súčasť rodiny, budeš sa na neho tešiť keď pôjdeš z práce. Aj tebe by to pomohlo nájsť psychickú rovnováhu... a ako bolo spomenuté nižšie - život je perfektný aj bez dieťaťa, máš čas na seba, záujmy, nemusíš počúvať neutíšiteľný detský rev a rozčulovať sa nad drzím puberťákom. Ber to tak že nie každá žena musí byť matkou. Však mnohé zdravé sú dobrovoľne bezdetné, pretože sú bez detí šťastné.
Zaujimave zhodnotenie, no asi nechapes co je to byt rodicom. Nie je nic lepsie :) ked vidis ako tvoje dieta vyrasta, dosahuje vysledky a stane sa niekym.
Ach jaj, no to je ale "problém"... že ako sa s tým vyrovnať... veľmi jednoducho - uvedom si tie výhody, ktoré ti z tohto stavu vyplývajú - nemusíš sa naťahovať s otravným umrnčaným deckom, počúvať revanie 24h denne, žiadne nočné vstávanie, kŕmenie, prebaľovanie atď, máš voľnosť - môžeš sa venovať svojim záujmom a záľubám, využívať voľný čas po svojom, po práci máš kľud a nemusíš s vyplazeným jazykom bežať po decko do škôlky/školy, vodiť ho na krúžky - veď to by si prišla domov úplne vyžmýkaná - a potom sa mu ešte doma venovať - veď by si vôbec nemala čas pre seba!... a tiež ušetríš KOPU peňazí, ktoré by si inak dala za plienky, sunary, hračky, kočík a podobné hovadinky...
Tak snáď som ti pomohla sa s tým vyrovnať... a nevyrábaj problémy tam, kde nie sú :)