Zacinam mat vazny psychicky problem zo svojej situacie. Zhrniem len cast, kto by bol taky ochotny sa so mnou o tom pobavit osobne, prosim, piste na moj email:
Uplna strata sebavedomia... Mam III. stupen VS vzdelania na mat-fyze. Moj obor bol vcelku neperspektivny, zacala som si sama po veceroch studovat viacere IT technologie (jazyky + frameworky). Urobila som si nejeden kurz aj s kontrolovanymi zadaniami, vsetko vcelku slo, aj ked stalo usilie. V jeden den som sa odhodlala najst si pracu ako vyvojar. Podarilo sa ako nic. Avsak boli iste nepriaznive okolnosti na projekte a v time, neslo mi to, nechapala som projekt ako celok, taktiez zadania. Na konci skusobky som dobrovolne odisla a zacala si hladat pracu - akukolvek - v plnej skale komplikovanosti od najjednoduchsej, vsetko okrem SW vyvoja. Nikto mi na zivotopis neodpoveda, ostavam nepovsimnuta, bez prace.
Je to normalne? Kde je problem? Mam zatajit PhD a znalost viacerych program. jazykov a frameworkov? Alebo nebodaj aj cudzich jazykov? Co pomoze? Resp. co sa doucit?
Je niekto ochotny mi napisat email a pobavit sa o tom so mnou? Minimalne sa mi ulavi, ak sa najde niekto mily... Vdaka
