Uzavrety ci manipulator?

Ahojte opat :) Tie moje nove pocity celkom fajn, leto bolo uplne fajn, je to moje najoblubenejsie obdobie, tak som rada, ze som si to dokazala ako tak uzivat, dalo by sa aj lepsie, ale takto to bolo tiez velmi dobre. Mala som take pomale skludnene obdobie ako nejaky tibetsky mnich. Lucinda pytas sa na nove objavy, to nie, nemala som chut ani na starych znamych ani na ziadne nove objavy. Ani na ziadne kulturne akcie. Myslienky na moj objekt som si zakazala a fungovalo to. Prvykrat to fungovalo. Predtym som asi dostatocne nechcela alebo co. Clanky o manipulatoroch si stale citam, ked na ne natrafim, a vidim to tam, tento bol urcite manipulator, skusal na mne svoje schopnosti a navyse urcite mal aj poruchy osobnosti ci ako sa to hovori a este nanho sedi aj charakteristika psychopata. Vsetko nanho sedi. :D
Ahjaj ty si pisala, ze sa ti zdam rozumna, az sa mi natisli slzy do oci, asi len ty ma tak vidis :D. Tolko blbosti, co som ja porobila kvoli tomuto cloveku, to by nikto rozumny nespravil, vsetko islo bokom, a porobila som aj mnohe chyby v praci, ktore ma stali vela penazi, to ma tiez mrzi, ako som mohla byt taka hlupa. /vyse 3000 eur v cudu z mojej penazenky :(/ No nic, na to nemozem ani mysliet. Este si myslim, ze tak ako ja som mala v hlave len jeho, on tak mal v hlave byvalu. Vlastne mi to aj hovoril, len ja som to nevnimala. Ona bola celkom mila, len taka velmi na seba zamerana, rada bola centrom pozornosti a stale by len o sebe hovorila. Celkom by ma zaujimalo, ake ma ona "psychicke nasledky" od neho. Ja si myslim, ze ju to tiez muselo nejako poznacit. Ale k nej bol iny ako ku mne, ovela milsi, vsetko pre nu robil ako taky rytier, alebo sluha, tak neviem.
No nic, zacina jesen, budem musiet viac robit, vsetky moje zanedbane veci z leta a z minula, je toho dost. Tak snad aj jesen bude v poriadku, inak ako v lete, ale snad rovnako dobre. :) .)

Ahojte :), tolko ste toho popisali, uvarila som si kavu a pomaly precitala :) neviem na co skor reagovat
ahjaj, ty urcite robis vsetko preto, aby si sa uzdravila, urcite vies, aka je dolezita psychika, meditacie, strava, drzim ti palce, nech to vsetko dohromady zaberie a budes tam kde predtym :) tvoje male deti potrebuju tvoju pomoc, je mile, ze chces aj nazivo pomahat Lucinde :) mna hned napadlo, ako som to citala, ze ides pisat clanky, ze mozno pokusne by nejaky clanok mohla napisat aj Lucinda /pekne pise, akoze skusit si to nanecisto by bavilo aj mna, taka mala vyzva, ci to este vieme, keby sa Ti chcelo zadat nam zopar tem :D.......Lucinda, nemas chut skusit? :*) :D /
Lucinda, on ten dom preraba cisto sam? Tak sa mu tam votri s pomocou, aj ked si pisala, ze nechce, nech si zvykne, a nejaka pomocna robota sa tam iste najde. Nastuduj si nieco na modrejstreche a potom mu s tym mozes pomahat.
Inak neviem, co s tym vsetkym. Asi rob to co citis ze by bolo spravne a najlepsie pre teba.
On mozno aj chce s tebou zit, len jasne, ze to nehovori, kedze mate konflikty, na take rozhodnutia musi byt ina nalada. Mozno vam by aj prospela pauza na utriedenie si myslienok. Ja pauzy neuznavam, ale tu sa mi to celkom hodi.
K tej robote, Lucinda nemysli si, cela moja rodina ma podobny nazor ako ten tvoj a tiez do mna hucia take veci akoby sa moja hodnota mala odvijat od mojej prace. Mozno to myslia inak, ako ten tvoj, neviem, ale pride mi to take skostnatele, prekonane niektore ich nazory. Alebo sa navzajom nechapeme a ja som nesabakriticka. :)
Ked on to vnima ako jedinu prekazku, tak si najdi nieco, a uvidis, ci ta zacne brat inak, ci si to vobec vsimne...:)
zatial ahojte

Lucinda, to sme už zistili. Akurát že to má meno. Ale po celý čas pomoci, alebo rád, to nebolo len o tom, aký je Tvoj partner, ale aj o Tebe. Jedna vec je tá, aký je on, druhá to, aká si Ty. Jeho asi nezmeníš, seba by si mohla.

Toto som ja :( dennikn.sk

ahojte dievčatá, Pustila som sa vybavovať invalidný dôchodok. Je to taký masaker nervov a chuti do života. K lekárovi sa chodí ráno, a ráno mi býva dobre. To až o niekoľko hodín mi je zle, ale to sa už nevidí, to vidia len moji blízki. Navyše nemám ani upresnenú diagnózu... zápal mozgu, ktorý nie je Menierovou chorobou, nie je sklerózou multiplex, bol spôsobený zrejme bakteriálnou nákazou alebo vírusom, jednoducho deficitom imunity, a tým pádom nič presné a na niečo takéto nepresné je ťažké získať invalidný dôchodok, aj keď mám trvalé následky.
Nejdem to tu rozpisovať, ale celé toto poukazovanie na to, čo v poriadku nie je, je v rozpore s celou mojou životnou filozofiou, v ktorej sa chcem zameriavať na životné pozitíva a nevyťahovať negatíva.
Neviem napríklad vstať a ísť na toaletu. No a čo? Tak si ľahnem, počkám, kým sa závrat zmierni a pôjdem o pol hodiny, o 3/4. Nebudem sa nad tým zožierať.
Jednoducho sa cítim maximálne nepríjemne, keď sa má rozoberať dopodrobna môj handicap a nejak posudzovať. Verím, že takéto vybavovanie invalidu oberá človeka o životnú energiu a pomáha mu dostať sa do hrobu o pár rokov skôr, než mu je inak "sudičkami" vymerané.
V práci je všetko fajn a vyzerá to tak, že dostanem aj prácu navyše, na víkendy, budem písať novinové články na online stránku a teším sa už, kedy mi dajú napísať prvý článok. Teda sľúbili mi..., že čoskoro, aj keď sa to sľubuje už 3 týždne.
V domácnosti to raz stíham a zvládam, raz nie. Tento týždeň bola u mňa mama, navarila a vyžehlila. Mala som to naplánované na predchádzajúci deň, len to mi bolo aj v práci zle, museli ma doviezť domov už o desiatej, tak sa mi to v ten deň nepodarilo nič urobiť, len som ležala, a na druhý deň vybavovanie u lekára a s tým súvisiace stresy, bola by som to asi s ťažkosťami a vyplazeným jazykom možno do večera zvládla... , ale potom by som nezvládala dať do poriadku kuchyňu... mám to teraz ťažšie, keď sú doma aj deti, chodia do školy, doteraz boli na prázdninách v táboroch, u rodičoch, u svokry, tak teraz starosť o ne pribudla navyše.
Čakám, kedy otvoria krytú plaváreň, aby som mohla chodiť plávať..a občas ma manžel zavezie na ihrisko, ktoré je vonku, taká posilka, kým on nakupuje, ja cvičím, keď sa mi točí hlava, sedím na lavičke a čakám, kedy pre mňa príde. Trochu sa aj cítim divne, že namiesto domácnosti uprednostňujem takéto aktivity... a že si zanedbávam povinnosti... a rada by som robila viac to, čo ma baví, ako to, čo musím a ma nebaví.

Herb, zaujímalo by ma, ako sa cítiš, či je to už postupom času lepšie. Si veľmi rozumná žena, som rada, že si ukončila vzťah, z ktorého si sa mala akurát tak poučiť, aby si podobné typy ako on rozpoznala skôr, než Ti stihnú ublížiť.
Lucinda, rada by som bola, kebyže bývame bližšie k sebe... rada by som si s Tebou naživo pokecala...
ale to sme si hovorili aj so švagrinou... keď som sa venovala jej synčekovi, povedala mi, že by mi rada prenechala starostlivosť a venovanie sa mu, a ona by mi zatiaľ doma poupratala...
ok, to je o tých produktívnych chvíľach, ktorých je málo, lebo aj práca a potom aj moja potreba oddychu počas dňa...
Ohľadne Tvojho vzťahu, vidíš to reálne. Rada by som Ti pomohla s prácou, kebyže bývam pri Tebe, išla by som s Tebou vybaviť školu a všetko...niekoľkým kamarátkam, ktoré si neverili, som toho času pomohla dostať sa do zamestnania... veriť si, ísť na pohovor, podať si prihlášku a podobne..alebo keď mali v práci ťažkosti, pomáhala som riešiť...tak by som to rada urobila aj pre Teba... pomohla Ti trochu upratať v živote ..., aby šlo všetko, ak už nie tak, ako ísť má, nech to má k tomu aspoň bližšie.

Jeejo ahoj herb, taka som rada, ze si este odpisala. Uz som si myslela, ze sem ani neprides a necitas, ked som sa dlho neozyvala. Ved uz som si na vas tak zvykla ako keby sme poznali aj osobne :) dufam, ze sa ozve aj ahjaj ako sa jej dari. Ty co mas nove? Ako sa citis, ako ti je bez toho tvojho, mas nejaky novy objav alebo priatela? Som velmi zvedava na teba. Ja som dookola stale na tom istom, uplne do bodky stale vsetko rovnake. Ja neviem co je ten moj, normalne uz nemam ani silu sa nad tym zamyslat ani to riesit. Momentalne mi povedal, ze proste caka kym sa zamestnam a odrobim nejake roky a potom moze rozmyslat o nejakom dalsom posune. Takze co uz mam k tomu povedat? On to sice nepovedal priamo, ale uz som potrebovala z neho nieco dostat, lebo bud je ticho alebo ma nervy a nic k veci nepovie co do buducna. Myslim, ze som stratila cele roky a aj stracam, lebo on nechce so mnou nic. Stále sa vyhovara na ten dom a na moju robotu. Ta robota je zavazna vec, ale uz ked je to takto a ten vek co mame, tak kaslat na to a nejak by sme to zvladli. Viem, ze citi bremeno, ktore by so mnou mal keby sa k nemu nastahujem a keby ma musel zivit a potom aj dalsieho maleho cloviecika. Ako tu uz jeden spominal, je to z mojej strany nezodpovedne a vsetko by to tazilo jeho, ale je milión parov, ktori takto ziju a zvladli to. On ma vsak takuto nechce. Uz nemam chut bojovat, nemam chut tlacit, nemam chut na nic. Myslim, ze ci s nim alebo bez neho, dieta mat jednoducho nebudem. Uz som bola zmierena aj bez jeho prejavov, tolerovala som aj jeho nervy a alkoholicke stavy, ale zial na svoju obranu nezamestnanosti nemám nic,lebo to je pravda a nehovorim to v lutosti. Posledne roky som mala vzdy aj nechut robit, lebo vzdy som vedela, ze kazdym zaciatkom sa posuva dieta. A ked uz zacnem niekde robiť, tak kvoli sebe a nie prenho. Pokial ma nechce aj takuto s mojimi chybami, nechce riskovat a je to preňho dolezitejsie ako ja momentalne bezvyznamna, tak by som sa ho mala vzdat. Mam momentalne jednu znamu, ktora sa prave rozisla s partnerom, bola to velka laska a len tak zo dna na den skoncila. Vobec som tomu nemohla uverit, ked uz krachol taky nadherny vzťah, potom co ja chcem od toho mojho? Neviem preco, ale zas je tu jesen, ja nerobim, znovu som nastolila tie iste otazky a vsetko sa vracia. Nechuť, plac, depresie a vedomie, ze jedina zachrana je sa s nim rozist. Normalne rovnaky scenar, ten isty a stale. Herb, ten dom je rodicovsky a ten preraba, ale kedze je strasny puntickar, trva mu to roky. Vsetku vinu hadze na mna, vraj preto to robi pomaly, lebo bol len zo mna v nervoch. A aj cele leto nerobil vraj kvoli mne, ale to nie je pravda, lebo sam povedal, ze v takom teple sa robit neda. Iba sa proste musi nejak obranit. Aj to ako sa zacne lutovat, ze mne nevyhovuje, tak to nie je pravda, pretoze nevyhovujem ja jemu, preto so mnou nechce ziaden dalsi zivotny krok. Normalne je to az neuveritelne, ze sa to takto roky vlecie a stale je to take iste. Skoda, ze mi nepovedal hned na zaciatku a na rovinu co chce a bez toho to inak nejde. A ak si naozaj najdem pracu a vdaka nej by bol ku mne akoze mily, tak to nech si necha a strci niekam... Nechcem povedat kam. Pokial sa od toho odvíja moj charakter a vsetko ostatne, tak s nim byt uz nechcem. Uz by som tu mala spravit nejake stavkovanie, ze by ludia tipovali ci vydrzim alebo nie, je to fakt nonsens co robim.

jeeej lucinda, konecne si sa ozvala :) naozaj som rada, casto som na teba myslela, co asi robis, ako sa mas.../aj na ahjaj, tiez sa neozyva../
ja vobec neviem, co si o tom tvojom mysliet, vobec nechapem, co si o tom vsetkom mysli
nepaci sa mi, preco s tebou travil cele leto a nevie ti dat pusu, pohladenie
niekde som citala, mozno to najdem, ze manipulatori v nas vyvolavaju uzkost
netvrdim, ze z toho jeho spravania mi to vychadza, ze preto to robi, lebo je manipulator
ale nerozumiem mu, ze ked je s tebou, preco sa nesnazi o zlepsenie
a ten dom, to preraba nejaky stary?
ja rozmyslam, ci jemu nie je vsetko jedno, ci nema depresie
fakt neviem
o mojich pocitoch napisem neskor, nech nepletieme vsetko spolu
zatial ahoj, napis

Lucinda, prečítala som si Tvoj posledný príspevok a nevychádzam z údivu. A radím Ti, skús si prečítať svoje vlastné príspevky od začiatku až sem. Je to stále isté dookola. Ty si sa zasekla a ani nemáš snahu sa z toho dostať. Chceš od partnera, aby sa zmenil, ale Ty nie si ochotná na sebe urobiť vôbec žiadne zmeny. Čítala si vôbec príspevky, kde Ti ľudia dávali dobré rady? No, mám dojem, že veľmi nie, pretože si ideš stále to isté dookola. A ani vôbec nemáš ALE ABSOLÚTNE ŽIADNU SNAHU, aby si vôbec niekam posunula. Takže, toho chlapa si vlastne aj zaslúžiš, presne takého, aký je.
Druhá vec, Ty chceš dieťa? Prepáč, ale nie si schopná sa postarať ani sama o seba, nieto ešte o dieťa. Si nesamostatná, visíš na chlapovi, ktorý Ti nevyhovuje, nedokážeš urobiť vôbec žiadne pozitívne zmeny v živote. Čo chceš dať tomu dieťaťu? Tvoje problémy? Čo chceš dať tomu malému, bezmocnému stvoreniu, ktoré bude na Tebe absolútne závislé? Keď Ty si sama závislá na tom chlapovi? Preboha, uvedomuješ si vôbec čo chceš urobiť tomu decku? Že sa Ty sama rochníš v problémoch je jedna vec, ale zatiahnuť do toho niekoho ďalšieho a ešte k tomu bezmocné dieťa, ktoré nemá na výber, to je vrchol nezodpovednosti. Keby Ťa ten chlap opustil aj s dieťaťom, čo urobíš s deckom? Dáš ho do decáku? Alebo ho dáš rodičom? Pretože nie si schopná sa o seba postarať, tak si neviem predstaviť čo by si robila, keby si s ním zostala sama.
A svadba? Čo si myslíš, že by sa po svadbe asi tak zmenilo? Zrazu by z Tvojho chlapa bol Pán Úžasný a Ty budeš šťastná, až do smrti?
Prv som s Tebou mala súcit, lebo poznám tie stavy, keďže som si ich sama prežila. Ale to, že nie si ochotná urobiť vôbec žiadne pozitívne zmeny; stále iba vyžaduješ, aby sa zmenil on a Ty nič, a ešte do toho chceš zatiahnuť aj bezbranné dieťa, tak toto je vrchol hlúposti. Je to sebecké a nezodpovedné.

Najprv sa nauč postarať sa o seba; byť samostatná, sebestačná a šťastná. A až potom rozmýšľaj o dieťati.

Ahojte, tak sa znovu hlasim po dlhej odmlke. Cele leto som sa mala celkom fajn, bolo mi ako tak dobre, asi ani raz som neplakala a neutapala sa, no stale je to na tom istom zaseknutom bode, akurat, ze som partnerovi nic nevycitala, nenadavala a tak sa to nejak dalo, ale ked bol viackrat opity, tak sa mi to nepacilo, ale nic, snažila som sa to prekusnut a islo sa dalej. Co sa tyka domu, cele leto na nom nic nerobil, neprerabal, takze sa nikam nepohol a vlastne nemozem k tomu nic povedat, lebo mi zacne vycitat, ze sa nemozem na nic stazovat, lebo sa mi vraj naplno venoval. Ano, venoval sa mi visc nez dost, ale správanie aj tak nic moc, ale povedala som si, ze ok, ma taku povahu, je chladnejsi a nie kazdy vie davat city najavo, ak vobec on nejake ma, lebo pohladenie a podobne stale nic a aj pri puse, vzdy sa odtiahol, takze v podstate sa nebozkavame nikdy a nikde, iba sem tam ked sa zvitame alebo lucime, ale to len taku kamaratsku. No a teraz je uz po lete, ja som znova nastolila otazku dietata a svadby. Teda spytala som sa ho na rovinu, ci si na vobec chce niekedy zobrat a jeho odpoved znela, ze to nie je najpodstatnejšia vec na svete. Takze od veci, znovu som sa ho spytala, aby odpovedal, lebo mne na tom zalezi a nech viem na com som. A jeho odpoved, ze niekedy ano, ale zatial to tak neciti a vraj po tolkych zlych rokoch co sme si prezili mozem byt rada, ze je este vobec so mnou. Tak tato veta ma totalne zabila a musim nad nou stale premyslat a znovu sa spusta moj kolotoc trapenia, tak to byva vzdy :( stale mi rozprava, ze co sa zmeni a kvolu jednemu papieru a bla bla...co si mam o tomto mysliet?
Co sa tyka prace, znovu som par robot vyskusala, ale len na tyzden, lebo to bolo to najhorsie co som mala. Mam pocit, ze naozaj neviem robit nic. Mam jednu pracu co robim, ale to je len tak aspon ako vreckove by som to nazvala, 200e, ale aj za to som vdacna. Myslim, ze inak robit neviem nic a aj na tu skolu co som mala ist, som zdupkala kvolu prijimackam. Takze tolko asi noveho v mojom zivote. Ako sa mate vy? Ahjaj a herb?
Ahjaj ja som si tvoj mail precitala az neskorsie, lebo tam nechodim a to by sa mi nedalo sklbit a odcestovat prec ked tu mam aspoň aku takú pracu, je to na dlhsie, len to nechcem dopodrobna rozpisovat.

wanda.pluska.sk