Prečo sú tie vzťahy také?

Príspevok v téme: Prečo sú tie vzťahy také?
hollerhavoc

Prečo sú tie partnerské vzťahy také komplikované? Prečo to musí byť také? Prečo si ľudia jednoducho nedokážu nájsť spriaznenú dušu s ktorou by prežili zvyšok života?

Absolútne som demotivovaný vôbec nejaký partnerský vzťah začínať... veď načo keď sa to aj tak skončí rozvodom? Prečo nemôže láska trvať celý život? Prečo musia ľudia za život mať niekoľko partnerov aby zistili "čo chcú?".. .Prečo sa musíme rozvádzať keď nastane nejaký problém?

Ja by som strašne túžil po tom, mať ženu, mať rodinu a žiť tak spokojný život... ale asi si to moc idealizujem, ja viem,,, ale ja nič iné prijať nedokážem. Buď všetko alebo nič, žiadne medzi! Nechcem skončiť ako väčšina ľudí, ktorá za život vystrieda niekoľko vážnych vzťahov, potom majú deti s jedným, s tým sa rozvedú po 15-20 rokoch a nájdu si zas iného partnera... Toto je "láska" ??? Ak áno, tak potom veľmi pekne ďakujem... to radšej zdochnem sám ako taký zničený pes...

Prečo to sakra musí byť také? Viem že by som si mohol nájsť vzťah, ale som z toho psychicky deprimovaný a na viac ako krátkodobú známosť sa nezmôžem, lebo viem, že sa na "lásku" hrať nechcem.. som proste úprimný! A nechcem hovoriť "milujem ťa", žene s ktorou sa za pár rokov aj tak rozídem a každý si pôjde svojou cestou....

Ja to proste nechápem. Človek si nájde vzťah, potom sa rozvedie a cyklus sa znova môže začať? Vážne sú ľudia takýto od prírody? Ak hej, tak načo potom do pekla máme inštitúciu manželstva? nemajú do manželstva vstupovať ľudia, ktorí chcú spolu byť po zvyšok života?

Je mi z tých sku-***ených vzťahov na vracanie a aj keď mi niekto prejaví záujem že by chceli so mnou chodiť tak ich posielam do riti... bohužial... moje ideály vzťahu sú úplne iné ako majú ľudia. Možno som normálny len ja a svet sa zbláznil? Alebo ja neviem... každopádne, je tu niekto, kto sa na túto tému pozerá rovnako ako ja? Ako sa vyrovnávate s rozpormi, ktoré sa vo vás dejú? Ako sa zmierujete s tým, že skutočná láska neexistuje a všetko je to len zástierka?

identicky

Inak asi preto su take, lebo odzrkadluju pohnutky cez ktore ludia do nich vstupuju, preto by mali byt pohnutky oboch v sulade, co sa vsak zvacsa nedeje, nakolko ktosi si chce iba uzit, niekto uteka pred samotou a len male percento do nich vstupuje z lasky s uprimnou tuzbou zdielat vsetko s najblizsou bytostou.

identicky

Mam to identicky jak ty, akurat som posledne roky rezignovala i na tie kratkodobe, lebo evidentne to tie druhe strany nebrali jak ja. Cize momentalne som vo faze psa, ktory nazatial zdochyna sam.

Vaterllo

Uspokojovať sa s tým že aj niekto iný to vidí podobne ako my je úbohé.
Keď nemáš vieru a nádej v zajtrajšok ,tak vlastne nemáš nič.!

hollerhavoc

Ďakujem za príspevky. Som rád, že existujú ešte ľudia, ktorí to vidia podobne a to mi dáva trochu upokojenia...

A aby som odpovedal na vašu otázku, tak mám 24 rokov. Možno si poviete, že som príliš mladý, možno starý, možno tak akurát. Ale na to nezáleží. Rozumovo sme dúfam na rovnakej úrovni a keď vidím že dnes sa aj 30 roční správajú ako 15 roční pubertiaci, tak začínam pochybovať o tom, či sa rozumová vyspelosť človeka dá posudzovať podľa veku

Vaterllo

Lebo na svete sme aby sme sa učili.
Učili najskôr žiť vo vzťahoch na zemi
Potom zistili ,že pravá láska je len láska k bohu.
Preto sme zraňovaný,aby sme nelipli ku pozemskej láske.
Naučili sa odpúšťať,aby aj nám bolo odpustené.
Toto celé je proces,ktorý trvá niekoľko mnoho životov.
Cez tieto životy sa duša vteluje a zažíva vždy iné prostredie ,ktoré ju má formovať.
V každomnovom živote dostaneme do vienka talenty ktoré máme rozvíjať a neduhy,ktoré máme prekonať.
Karmicky sme prepojený z ľudmi z minulosti a ten kto nás opustil a tak ranil nam len oplatil to čo sme si priniesli z minulosti.Nevyriešené vzťah Nepamätáme si to aby nás to neovplyvňovalo a aby sme konali len podľa našich nadobudnutých znalostí.

Alessandra99

Tvoj príspevok je mi celkom blízky. :)
Ja som nikdy nechápala (zrejme ani nepochopím), ako môže človek počas života MILOVAŤ VIACERÝCH partnerov. Nemyslím teraz naraz :) ale tak, že má vzťah - miluje jedného partnera, potom rozchod a o nejaký čas sa dá dokopy s niekým iným a miluje zas tohto. A taktto to môže byť aj viackrát za život. To ma priviedlo k myšlienke, čo to tá láska vlastne je?

A tiež mi príde zláštne prežiť jeden vzťah a potom v ďalšom vzťahu robiť zas tie isté veci (napr. oslovovanie miláčik, romantické chvíle,...) s inou osobou.

Príde mi to dosť zle zariadené na tomto svete (tak ako veľa iných vecí).

safdd

Uplne to chapem.V dnesnej dobe laska neexistuje mozno vynimky.Su spolu tri roky alebo viac a rozidu sa v dobrom.V dobrom? Ako mozu pokracovat ako kamarati kex vedia ze si ten druhy uz niekoho nasiel a nelame im to srdce? Alebo este lepsie ked sa rozidu v zlom.Ze sa uz nepoznaju.Predtym sa tak velmi,,milovali,, a teraz sa ignoruju su uplne nic aj ked ten druhy vie ze jeho byvala potrebuje pomoct nezaujima ho to ato ju raz tak velmi miloval.Toto nieje laska tieto vztahy su dno existencie a desi ma to velmi.Kolko mas rokov?