Nikto to na svete to nemá jednoduché - ale ako sa dá žiť / byť úplne celý život sám?
Najmä keď vidíš, že o teba nie je absolútny záujem a si ľuďom iba na
posmech alebo si robia si z teba vtipy? A každá žena, ktorú si kedy chcel - s ktorou proste chcel byť, je s iným? Keď si pre ne nikto a nič, iba taký vzduch? Iný chlap si príjde a jednoducho vezme čo chce - je s ženou akú chce? Či už na jednu noc alebo dlhodobo? Keď žena iným povie Áno, a tebe vždy zakaždým Nie? Keď vidíš, ako sa s ním baví a smeje - a ty to proste nemáš v krvi?
Áno, úplne som vyhorel, hovorí sa tomu vyhorený chlap - mám 32 a silné depresie zo samoty - pred chvíľou sa opäť zreval a v posteli takmer pogrcal...
úspešný, priebojný, s dobrým vzdelaním, finančne zabezpečený... v kariérnom živote už toľko dosiahol a v osobnom je proste nula... A tak veľmi rád by sa staral, dal nezištne kus srdca a nehy... no oni záujem nemajú... proste ma tie ženy nechcú...
Koľko tých kníh o psychológii, ďalej o komunikácii s inými osobami, o reči tela, o manažovaní a láske atď atď som už prečítal a stále nič?
Keď ti žena povie - si úžasný chlap, iba príliš premýšľaš a nevieš sa uvoliť? Že že si utiahnutý zakomplexovaný introvert - že nemáš sebavedomie? Veď jasné že nemám,,, po tom všetkom sa ani niak inak nedá...
