Bol som smutný a pesimistický. Pred týždňom som sa rozhodol riešiť moju sociálnu fóbiu u psychiatra. Predpísal mi Citalec a ja som ho začal užívať. Hneď po prvej dávke ma v autobuse chytil panický atak aj keď som ich už nemal dlho. No dobre nič sa nedeje, myslel som si. V práci som bol kus mimo ale nič extra. Mal som zo seba dobrý pocit ako že niečo so sebou robím. Asi placebo efekt, mal som pocit ako by som vedel lepšie komunikovať. Hmm :D
Cez víkend som šiel na túru, hneď z rána ma prekvapilo dvojité a rozmazané videnie. Hmm to predsa prežijem. Rozchodil som to nejako ale stále som bol nejak mimo, nesvoj, a necítil som sa úplne sám sebou. Doma mi kus prepínalo správal som sa divne.
Začal týždeň a ja bral už celú tabletku. Najprv nič extra ako pri polke ale v stredu to bol hnus. Šoféroval som celý deň, prídem na firmu a úplne sa mi rozmazávalo pred očami, bol som ako omámený úplne nesvoj. Keď som prišiel domov začal som uvažovať. Čo ďalej, brať či nebrať.
Spočiatku som mal strach čo poviem tej lekárke že ich neberiem, ale potom som si uvedomil že vlastne prečo mám tento strach, a že prečo mám vôbec strach. Veď mi to môže byť jedno čo si kto myslí. Musím myslieť len na to čo v danej chvíli chcem nezávisle na ostatných čo si pomyslia. A rozhodol som sa že ich brať prestanem.
Skúmal som na internete a hľadal čo najviac info o týchto liekoch.
V letáčiku sa píše: u pacientov do 25 rokov bolo počas klinických testov zistené zvýšené riziko samovražedného správania
Hmmm nemá byť ten liek práve proti tomu?!
A tak som tie tabletky odložil.
Takže dnes konečne krásne čistá hlava. S čistou hlavou sa lepšie pracuje z myšlienkami a emóciami takže sa aj ľahšie pracuje so soc. fóbiou.
Uvedomil som si že je to strach ako každý iný, ktorý ešte umocňuje introvertná povaha.
Pamätám sa ako som sa triasol keď som prvý krát šoféroval v práci. Ako mi všetko lietalo v aute a každý trúbil. A teraz šoférujem úplne v pohode. Je to len o cviku, poraziť prvotný strach a urobiť to. Treba to ale trénovať lebo ak sa to netrénuje má to tendenciu sa vracať, takže trénovať kým sa to nezmení na normálnu vec ktorá nevyvoláva žiadnu úzkosť a strach.
Každí sme iní. Niekto má problém s tým a niekto s niečim iným. Hlavné je sa nevzdať a myslieť pozitívne. Posledné týždne som myslel negatívne a krásne sa to odzrkadlilo na mojej psychiky, Aj tu som písal pesimisticky a všetko som videl len čierno. Ale práve ten týždeň kedy som skúsil AD mi otvoril oči. Ukázal mi že žiadna tabletka za mňa moje problémy nevyrieši. Ukázal mi že len ja sám a bez akýchkoľvek oblbovákov môžem zmeniť moje myslenie, môj život a moje správanie.
Neodsudzujem nikoho kto berie lieky a vidí výsledky, nikoho kto už nemal inú možnosť. Ale ak máte silu a určite ju v sebe máte, skúste to bez nich. Skúste ísť do prírody, zhlboka dýchať čistý vzduch nasýtený kyslíkom zo stromov. Skúste sa len tak prejsť a zabudnúť na problémy tejto uponáhľanej doby. Dnes sú príliš vysoké nároky na jednotlivca, a nie každý ich dokáže splniť. Skúste nebrať život až tak vážne. Skúste nemyslieť na to čo po Vás požaduje spoločnosť ale na to čo chcete a potrebujete Vy.
Takže lieky už nikdy viac. Myslieť si že si dam zázračnú tabletku a naraz zmizne strach a zo mňa sa stane ukecaný extrovert bolo naivné a hlúpe. Jedine ja sám môžem zmeniť myslenie a tešiť sa s každého nového dňa. Z každého dňa stráveného s priateľmi a každého nového zážitku. Treba nebrať život až tak vážne a neprežívať ale ŽIŤ :)
