Nie si chora a nepotrebujes ziadnych psychiatrov a uz vobec nie lieky. Iba potrebujes najst nieco, co ti vyplni cas, aby si sa nezaoberala myslienkami na choroby, ktore nemas. U mna to bolo naopak. Nic som si nenamyslala, nieco mi naozaj bolo a jedna rodinna znama ma vysmiala, rodicia sa pridali, ze som hypochonder a nemyslam si. Lebo ona je zdravotna sestra a ja nie. Az som jej priniesla NA PAPIERI od odborneho lekara moju skutocnu diagnozu a potom jej padla sanka a sklapla navzdy. Kym som len hladala (vela rokov), co mi je, vsetkym som bola na smiech. Ale to ich posmeskarstvo ma este viac pohanalo a motivovalo k tomu, aby som este viac a viac casu travila hladanim a este viac a viac energie davala do hladania. A nasla som, co som hladala a moje tusenie sa potvrdilo. Akurat islo o diagnozu, o ktorej na internete nenajde clovek ani zmienku.... a ked moja prakticka lekarka nevedela, aka je to diagnoza a snazila sa ma presvedcit, z som opakom takeho cloveka, nez akym v skutocnosti som, tak som ju vymenila za inu prakticku lekarku zo sukromneho zdravotnickeho centra o 100 km dalej od mesta, kde mam nahlaseny trvaly pobyt. A tam uz akoby zazrakom vsetci lekari vedeli, co je to za diagnozu. V inom meste, kde som nemala nahlaseny trvaly pobyt, ale potrebovala som si riesit problemy (uraz, choroba v zime) som navstivila jednu lekarku, ta tiez vedela, co je to za diagnozu, ked som jej to spomenula. Kto ma diplom kupeny, prezradi sa sam. Nebudem uz dalej odbocovat od temy, koncim.
