Ahojte, mojim najväčším problémom je socializovať sa. Každý deň v škole je akoby som začínala deň odznova s úplne cudzími ľuďmi. Na začiatku dňa neprehovoril ani slovo a čím dlhšie som s nimi tak si začínam zvykať a rozprávať sa ale na druhý deň začína to isté úplne od nuly..prosím poraďte čo s tým mám robiť
Problém socializovať sa
nrosincova
GOING
To budeme len hádať. Môže byť viac príčin.
Napr. ľudia keď nechcú vystúpiť zo svojho komfortu tak nekomunikujú
alebo veľmi málo, iba nutnosti.
no a ešte mám takú otázku- či máš taký pocit, ako keby si v živote stagnovala. Akože môžeš sa vzdelávať, robiť školy, kurzy, dobre sa učiť, niečomu sa aj venovať, napredovať..... Ale ide tu o to, ČI MÁŠ TAKÝ VNÚTORNÝ POCIT, AKO KEBY SI BOLA V ŽIVOTE AJ TAK STÁLE NA JEDNOM MIESTE. Je to len pocit, ktorý teda nemusí úplne korešpondovať s tým, ak sa objektívne pozrieš na realitu.
A či máš tiež pocit, ako keby si nevedela, ako máš žiť ten svoj život? Ako keby si čakala na nejaký impulz (od niekoho) čo vlastne máš robiť. Zle sa mi pokladajú tieto otázky, lebo neviem,.či to pochopíš, ako to myslím. Slovom sa totiž nedá všetko vyjadriť..Ak by si to aj mala, tak to ešte neznamená, že nežiješ,že nevieš si nič začať a nič robiť podľa seba. Možno aj začneš nejaké veci, ale máš problém ich dokončiť.Ako keby si nemala chuť k aktivite. A klesá ti postupne rokmi aj motivácia a chuť do života, neviem.
....Nechcem tu trepať sprosté otázky, ale tak zaujíma ma to, lebo to mám ja, tak možno nie som sám :).
A snažím sa veci dávať do súvisu, či vôbec spolu súvisia,.lebo môžu.:)
Skúsim ťa pochopiť- skús ma opraviť, keď sa budem mýliť:
"Zajtra pôjdem do školy zas. Dnes to bolo zase o ničom, zajtra musím byť lepšia. " A toto sa stále opakuje. Plánuješ si, ako začať, aby sa to celé nepokazilo, aby si mohla s niekým vytvoriť vzťah, ktorý bude trvať. Lenže ty sa aj snažíš, ale vidíš na sebe, že to nejde. Preto PLÁNUJEŠ:- Dnes urobím toto, potom zajtra na to nadviaže hento a potom zas ... .
Ako píšeš, plány nevychádzajú a vždy ideš akoby odzačuatku.
Tento istý systém som používal ja na škole strednej.
Ale ako píšeš-problém je socializovať sa. Ja by som to pomenoval inak- ZOSÚLADIŤ SA S ĽUĎMI. Je tak? Ty VIEŠ KOMUNIKOVAŤ S ĽUĎMI, LENŽE NEVIEŠ SA NA NICH NAVIAZAŤ-V TOM JE PROLÉM. Môžeš sa snažiť koľko len chceš, hľadať dôvody, vymýšľať teórie a neviem čo ešte.....
No každopádne vzhľadom na to, že tento problém mám už min. od svojich 6 rokov, začal som sa tým zaoberať-prečo to tak je. Presná odpoveď asi nie je. Ale existuje niečo ako hanblivosť. Bolo dokázané že je táto vlastnosť do urč miery dedičná.
Ale ja tomu hovorím-problém napojiť sa na ľudí.
Ešte mám jednu otázku- vážne sa teraz nad sebou zamysli a opýtaj sa seba: Napĺňajú ťa vzťahy vo všeobecnosti? Máš pocit pri ľuďoch, že medzi nich ako keby nepatríš? Máš pocit, ako keby si tu- na tomto svete ani nemala byť, ako keby si tu bola "dopočtu"? Nemáš veľkú potrebu sa stretávať s ľuďmi (myslené vo všeobecnosti v porovnaní s ostatnými)?
Ak by boli odpovede áno, mohlo by to súvisieť s tým, že máš problém sa socializovať.Každopádne hľadám mne podobných ľudí, a s nimi chcem hľadať aj riešenia, tak keby niečo, môžeš aj na mail.
Bol som napr. aj u psychoterapeutky s týmto problémom a komunikovali sme, bol som rád, že sa so mnou niekto rozpráva k jadru veci, ale pochopil som, ŽE ONA NEVIE, ČO JA PREŽÍVAM- čo sa týka toho, čo ja tu teraz aj tebe opisujem. Preto hľadám ľudí, ktorí to majú podobne ako ja a hľadajú spôsoby, ako z toho von.
Skúsim ťa pochopiť- skús ma opraviť, keď sa budem mýliť:
"Zajtra pôjdem do školy zas. Dnes to bolo zase o ničom, zajtra musím byť lepšia. " A toto sa stále opakuje. Plánuješ si, ako začať, aby sa to celé nepokazilo, aby si mohla s niekým vytvoriť vzťah, ktorý bude trvať. Lenže ty sa aj snažíš, ale vidíš na sebe, že to nejde. Preto PLÁNUJEŠ:- Dnes urobím toto, potom zajtra na to nadviaže hento a potom zas ... .
Ako píšeš, plány nevychádzajú a vždy ideš akoby odzačuatku.
Tento istý systém som používal ja na škole strednej.
Ale ako píšeš-problém je socializovať sa. Ja by som to pomenoval inak- ZOSÚLADIŤ SA S ĽUĎMI. Je tak? Ty VIEŠ KOMUNIKOVAŤ S ĽUĎMI, LENŽE NEVIEŠ SA NA NICH NAVIAZAŤ-V TOM JE PROLÉM. Môžeš sa snažiť koľko len chceš, hľadať dôvody, vymýšľať teórie a neviem čo ešte.....
No každopádne vzhľadom na to, že tento problém mám už min. od svojich 6 rokov, začal som sa tým zaoberať-prečo to tak je. Presná odpoveď asi nie je. Ale existuje niečo ako hanblivosť. Bolo dokázané že je táto vlastnosť do urč miery dedičná.
Ale ja tomu hovorím-problém napojiť sa na ľudí.
Ešte mám jednu otázku- vážne sa teraz nad sebou zamysli a opýtaj sa seba: Napĺňajú ťa vzťahy vo všeobecnosti? Máš pocit pri ľuďoch, že medzi nich ako keby nepatríš? Máš pocit, ako keby si tu- na tomto svete ani nemala byť, ako keby si tu bola "dopočtu"? Nemáš veľkú potrebu sa stretávať s ľuďmi (myslené vo všeobecnosti v porovnaní s ostatnými)?
Ak by boli odpovede áno, mohlo by to súvisieť s tým, že máš problém sa socializovať.Každopádne hľadám mne podobných ľudí, a s nimi chcem hľadať aj riešenia, tak keby niečo, môžeš aj na mail.
Bol som napr. aj u psychoterapeutky s týmto problémom a komunikovali sme, bol som rád, že sa so mnou niekto rozpráva k jadru veci, ale pochopil som, ŽE ONA NEVIE, ČO JA PREŽÍVAM- čo sa týka toho, čo ja tu teraz aj tebe opisujem. Preto hľadám ľudí, ktorí to majú podobne ako ja a hľadajú spôsoby, ako z toho von.
