Dobrý deň,
som invalidný dôchodca diagnóza paranoidná schizofrénia a neviem ako ďalej. Uznali ma za plného dôchodcu, ale neviem to vôbec žiť. Pracovať nemôžem, lebo nájsť vhodnú prácu pre človeka, ktorý má sústredenosť na nulovej úrovni, bez kvalitnej motoriky, či veľmi slabej odolnosti stresu, či menšiemu strachu z davu ľudí je nemožné. Psychiater povedal, že prognóza je na prácu nepriaznivá. Momentálne paranoidný nie som, som v depresii. Aj keby som niečo našiel tak by som sa dlho tam nezdržal. Neviem, ako to mám žiť? Koníčky samozrejme mám, ale chýbajú mi dlhodobejšie vecí. Chodím na športové podujatia v meste (som držiteľom ZŤP tak všetko mám za symbolické korunky). Snažím sa venovať dennodenne šachu, aby som naštartoval mozog. Tiež praktizujem prechádzky, či chodím 2-3x do týždňa na plaváreň. Aj tak ma chytajú zle myšlienky a neviem, akým smerom sa uberať ďalej. Potreboval by som nejaké zaujímavé rady vďaka, ktorým by som sa mal posunúť ďalej. Za prípadné reakcie vopred ďakujem.
Život invalidného dôchodcu, žiadna vízia do budúcnosti
Vyser sa na kktov.Žiadne myšlienky.
Keby si počkal s vybavovaním invalidného dôchodku a pár rokov by si bol evidovaný na úrade práce , tak by si si mohol po tých rokoch , čo by si bol na úrade práce doplatiť do vymeriavacieho základu toľko koľko by si chcel a mal by si potom celkom pekný dôchodok ....
A tie peniaze by sa ti aj tak vrátili a dôchodok by ti ostal ...
A co ked su to realne duchovne bytosti? Co potom?
Ďakujem Zdenka za pekné slová. Aj ja dúfam, že sa to zlepší ešte. Bohužiaľ je to asi beh na dlhú trať. Liečba bola ťažká, tak zrejme i zotavenie bude ťažké. Čas ukáže...
Ja poznám jednu mladú ženu ta sa lieči na tuto dg uz asi 10rokov a normálne pracuje berie lieky chodí na kontroly ale žije a pracuje...treba veriť že sa to časom zlepší ☺
Ahoj aikido, tak som si to premyslel a prišiel som na to, že mal by som to žiť na teraz inak. S prácou je to ťažko, keďže na letáky je to plné v mojom meste. Bol som sa už u troch pýtať, či nepotrebujú tak nepotrebujú. Posledné dní ma prinútili k zamysleniu. Áno chcem byť relatívne zdravý a na to potrebujem hlavne pohodu. Chcel by som dosiahnúť nejaký ten progres v šachu. Preto budem trénovať 1,5-2 hodiny denne (5 taktických diagramov, partie klasikov). Ďalej by bolo dobre sa vzdelávať, momentálne na štúdium na VŠ nemám ani náhodou. Nejaké tie odborné knižky by som si mohol čítať aj doma a skúsiť pracovať tak trochu na sebe a mať to trochu zaujímavé. Veľká škoda, že na univerzitu tretieho veku som ešte mladý a tam mladých neberú, aby som sa trochu povzdelával systematicky. Tak skúsim to inak. Priateľka nebude ešte, nechodím veľmi do spoločností pomimo mojich "krúžkov". Tam sú len samí chlapi.
Tak skus trosku rozvinut (nemusis tuto, staci si sam pre seba), co pre teba predstavuju dlhodobejsie ciele a ake konkretne kroky planujes urobit pre to, aby si ich dosiahol. Aj dlhodobi chori ludia maju zivot, pracu, rodinu. Mozno v inej podobe, ako ti "zdravi", ale ide to.
Jax skúsim niečo podniknúť, kedysi som nie tak dávno hľadal niečo na 4 hodiny, ale nezohnal som nič v mojom menšom meste. Určite o tých letákoch porozmýšľam. Viem, kde býva jedna inšpektorka, keďže v minulosti som počas školy roznášal letáky.
Aikido, určite niečo podniknem. Kamarátov mám zo stacionára, ale s nimi stretávať sa je pomerne ťažké. Nevedia si urobiť na mňa čas, bývajú väčšinou v priľahlých dedinách. Jedna mi sľubuje už 3 mesiace, že sa stretneme i mimo stacionára a nič. Žijem s rodičmi, fungujem v dvoch "bandách", s ktorými hrám raz do týždňa šachy a futbal. Čiže so socializáciou nemám nejaké problémy. Pár cieľov je, ale to také, aby som dodržiaval zdravý životný štýl ako držal sa psychicky v poriadku, chodieval na prechádzky, športoval trochu, schudol na 90 kg, hral tie šachy. Nie sú to tie základné dlhodobejšie vízie.
Ja suhlasim s Jaxom. A pridala by som aj to, ze skus hladat kontakty. Bud nove, ludi s podobnymi problemami ako si ty, alebo starsie - ved nemas vobec ziadnych priatelov alebo znamych? Zijes sam, s rodicmi? Treba zmenu, nieco, na co sa mozes tesit. A dodam, ze ciel v zivote nepride sam, urcujeme si ho my. Takze stanov si sam pre seba nejaku viziu, co chces. Moze byt kratkodoba aj dlhodoba - to je na tebe, ale nech to predstavuje to pomyselne svetielko na konci tunela. Drzim palce a nevzdavaj sa. Zivot mame iba jeden.
Nedaj sa odradit tym, ze nemozes pracovat. Mozes. Len musis najst vhodnu pracu. Napr. roznasat letaky urcite dokazes. Len to treba pravidelne. Alebo sezonne prace, zber ovocia. Pripadne niekomu vypomahat. Treba len hladat a nejake nenarocne brigady si urcite najdes. Potrebujes byt uzitocny a zamestnat mysel aj telo.
