Ahojte. Dlho rozmýšľam, či sem napísať alebo nie, no skúsim to. Prosím vás, keby ste študovali niečo, čo nechcete len preto, aby ste boli študentom a rodičia vás nevyhodili z bytu, čo by ste robili? Tak veľmi chcem pracovať, ísť na vysokú, na ktorú chcem ja a nie niekto iný, robiť prácu, ktorú milujem a nie len pozerať kde koľko platia... Ale nemôžem...Odísť zo školy, alebo dennodenne plakať nad skur*veným osudom, doma trpieť bitky, nadávky, urážky, ponižovanie... Bojím sa, že bez toho nedokážem žiť. Trošku sado-maso nikomu neublíži, ale toto už moje telo nezvláda, nie tak po fyzickej stránke ako po psychickej. Mávam úzkostné stavy, nedokážem sa tešiť z vecí, ktoré mi kedysi robili radosť, klasika myšlienky, že som tu zbytočná... No ja to nechcem vzdať, chcem žiť, ale ako keď mi najbližší hádžu polená pod nohy a všetko rozhodujú za mňa. Chcela by som ísť aj k psychológovi, ale bez spolupráce poisťovne si nemôžem dovoliť platiť ho a bojím sa, tak veľmi sa bojím, že by som nikdy nemohla normálne pracovať, keby sa to zamestnávateľ nejako dozvedel. Ani neviem, akú radu čakám. Nejakú... ako sa pohnúť ďalej. 21r.
Ničí ma škola a rodina, pomoc psychológa
Zajdi za psychologom. Nikto na svete sa to nedozvie, pokial to dama nepovies. To si pamätaj. Normalka od obvodneho si vyputaj odporúčací lístok. Daj sem mesto, mozno ti aj niekoho poradime.
Druha vec je, ze tu skolu skutocne potrebujes. Dokonci ju, najdi si pracu, na zaciatok to bude stacit a externe si popri tom urob skolu, ktora ta bude bavit, tu ktoru si teraz nemôžeš kvoli inym dovolit studovat. V zivote je vsetko otvorene. Mozes uz takmer cokolvek a kedykolvek. Zivot sa nekončí zostatnicovanim. Zacina sa. Potrebujes sa osamostanit a to dokazes len ked budeš zarabat dost na to, aby si mohla byvat sama. A s tymi vztahmi by ti snad pomohla ta navsteva psychologa. Nicoho sa neboj. To nikde v ziadosti neuvadzas :) ani sa ta nesmu na take pytat. Ja neviem co to maju ludia v sebe takto zakorenene. Je to hlupost. K psychológovi sa da ist s tolkymi vecami, od partnerskych problemov az po tazke psychicke problemy. Verim, ze raz pride doba, kedy sa ludia nebudu bat vyhladat pomoc. Pretoze taka terapia je strasne fajn a odporucila by som ju snad kazdemu prave v tvojom veku :)
Kiežby toto mne pred rokmi mal kto povedat.
Vzdelanie je velmi dolezite, lebo bez neho sa ti ujde nanajvys praca v primitivnej robote medzi h l u p a k m i, kde rozdiel v sikovnosti, bystrosti a talentoch, v schopnosti rychlo a lahko sa ucit medzi tebou a nimi bude obrovsky, priam az priepastny a na kazdom takom pracovisku sa stanes iba obetou intrig a cim budes usilovnejsia a cim viac zo seba firme das, tym skor sa ti ujde nespravodlivy vyhadzov, lebo stare a tucne 60tnicky a hlupane ti daju pocitit, ze ta medzi sebou nechcu (strach z konkurencie - také sa najviac boja a trasú o robotu, nechcu byt vyhodene). Preto zubami, nechtami dokonci skolu a potom sa pekne odstahuj. Pokial je to na teba velmi tazke, tak teda prerus studium na jeden rok a chod niekam robit, ale v takom pripade prec z domu, na ubytovnu, pripadne do Anglicka operku, aby si sa zlepsila v jazyku a spoznala novu krajinu, tam by si prisla asi na nove myslienky, aj peniazky by si si doniesla domov. Tak by sa tiez dalo rozmyslat. Ale zanechat studium by bola skoda. Predsa len medzi inteligentnymi a vs vzdelanymi sa budes citit v kolektive lepsie a asi aj menej intrig je v inteligentnych kolektivoch ako v primitivnych. Ina moznost by bola zamestnat sa (ubytovna, podnajom...) a skolu dokoncit dialkovo, pokial to teda vasa univerzita a fakulta umoznuje - tvoj odbor dialkovo studovat, to si treba zistit. Ale rob si, ako chces. Hlavne sa nestrat v zivote.
Jáááj čo tu radíte za pič***y s veštením a podobné karoviny, tam treba si zohnať nejaký paralyzér a rozbiť tých rodičov ako cigánsku chajdu.
ak to tak strasne nebavi tak sa jednoducho osamostatni, najdi si pracu a sprav si skolu, ktoru chces ty externe...
Ahoj. Počula si už o terapii podvedomia? Pomohla by Ti. To čo píšeš súvisí s päčaťou rodu. Súvisí to s generáciou predkov, ktorí si nemohli dovoliť robiť čo ich baví. Je to starý program správania sa. Je to tam z obdobia vojny kedy ľudia museli robiť všetko ako otroci, aby prežili. Táto päčať však stále pôsobí ak nepracujeme s podvedomím. V tedy nám to ukazujú rodičia, deti, partner alebo šéf v práce... Ukazujú nám to ako zrkadlo to, čo máme nespracované aby sme to mohli zmeniť. Aj keď Ti to ubližuje sú to pomocníci, ktorí Ti poukazujú na problém. Ak si ho vyriešiť tak to povolí a nebudú ti to ukazovať. No zároveň Ti poukazujú na Tvoju schopnosť presadiť sa. Tu je moja stránka tam sa o tom dozvieš viac. vesticalubomira.wixsite.com
Štúdium ber len ako tréning mysle, ak ťa to nebaví, asi sa podriaď silnejším, lebo ten boj asik nevyhráš, keď to všetko prehrmí, tak aj tak sa dostaneš napokon k tomu, čo chceš robiť a nie to, čo ťa nebaví. Tomu, čo ťa baví, budeš aj tak lepšie a viac rozumieť ako niečomu, čo je pre teba bullshit.
Ahoj, minulý rok som začala chodiť na vysokú..strávila som tam rok..nebavila ma, ale tiež som chcela byť študentkou (nie kvôli nejakým výhodám ale aby som si proste spravila školu) a zistila som, že chcem v budúcnosti pracovať v inom odvetví..ako to dopadlo? Po roku ,,sebatrýznenia" - nútenia sa do každého dňa som s tým proste sekla, doma som povedala, že som neprešla sitom cez letné skúškové...Výsledok? Pracujem na tom, aby som mohla robiť to, čo ma baví, robím si kurzy, pracujem na sebe, som oveľa kľudnejšia a zistila som, že škola je len škola a žiadna mi nestojí za zničenú psychiku..a že je krásne žiť, nie len prežívať...školu si chcem dorobiť neskôr ale už externe popri práci..Verím, že to máš oveľa ťažšie kvôli rodine, ale na tvojom mieste by som spravila..to čo som spravila vlastne aj na svojom :D s tým rozdielom, že by som si prv našla prácu, aj keby nie hneď vysnívanú ale aby si mala príjem, aby si sa mohla osamostatniť od takej rodiny a tak opustiť aj školu a začať pracovať na sebe a svojom sne...k psychológovi určite choď, je dobré si s niekým pokecať, nechať si poradiť, zamestnávateľ sa to nedozvie, nemá ako, také veci sa nepíšu do životopisu ani do registra trestov :D držím ti palce, aby si to zvládla, ver, že budeš šťastnejšia a že nemáš dôvod sa do vecí nútiť, si dospelá, máš právo si robiť čo chceš...
takých kkts**ch rodičov len zabiť a zhrabnúť ich byt to by si zaslúžili.
Moc si toho o sebe nenapisala. Kam chodis teraz na skolu? A na aku skolu by si chodit chcela? Nebud predsa doma ked tam zazivas peklo, plat si intrak, chod na brigadu, rob vserko pre to aby si nemusela byt doma.
Nie u každého psychológa sa platí
