Zdravím...chcel by som sa spýtať...môže človek prísť o emócie? City? Empatiu? Teda, nikdy som nebol veľmi citlivý človek, vždy som sa staral výhradne o seba a na ostatných mi veľmi nezáležalo...radosť, smútok, sklamanie, to všetko som pociťoval aj keď to nebolo často...ale bolo to tam...Každopádne... teraz necítim nič...som ako prázdna schránka...uvažujem čisto na logickej úrovni...žiadna radosť, smútok, nič...proste ráno vstane a poháňa má jedine "zvieracia" túžba prežiť ďalší deň...a nieje to len o Tom čo sa deje v mojej hlave, ale aj taký výraz tváre mám stále rovnaký, ako socha... niektorý ľudia mi už aj povedali že mám stále "poker face" alebo tiež mŕtve, chladné oči. To chápem, nie často som dával emóciám prechod, ale predtým som to dokázal aspoň úspešne predstierať, a teraz nemám silu už ani na to. A aj keď tú silu naberiem tak sa mi to nepodarí...chcem sa usmiať a namiesto toho zo seba dostanem hororovú grimasu (skúšam si to aj pred zrkadlom) respektíve zakrivenie úst sa mi aj podarí, ale tie oči sú...no...naozaj prázdne.... Pozná to niekto? Zmenil sa už niekto v to čo ja? Môže sa osobnosť človeka zmeniť na psychopatickú? Alebo som bol narušený vždy a teraz, keď si prechádzam troška zložitejším obdobím sa to na mne prejavilo v plnej sile? Popravde, neviem čo sú to výčitky, klamem bez mihnutia oka, podvádzam...moje vzťahy so ženami sa vzťahmi ani nazvať nedajú keďže trvajú presne do okamihu ejakulácie...vzdy som taký bol, aj keď viem že asi nie som najlepší človek na svete...ale prežíval som niečo...a teraz nic...a ani neviem či mi to všetko vadí alebo nie...len ma zaujíma...som narušený alebo sa na mňe prejavujú problémy ktoré v poslednej dobe mám? Mám to riešiť alebo sa tomu mám poddať a využit to vo svoj prospech? Za odpovede budem vďačný....
Robot
dobreuz, ale o autora tejto temy.
A prečo by nemohol? Ja tiež mám každého na háku, ľudia sú také hovedá že mi je jedno aj či skapú.
Kazdy clovek ma svedomie, len ak ho mas udupane, necitis vycitky, o to viac ta mozu ovladat a nedovolis si prezivat ani to, co je pekne.
ak si prisiel o tie pocity, co pises, asi to nieco znamena, ved chod k psychologovi, da ti nejaky test
1otazka...je to slovíčkarenie a je to moja chyba že som to napisal takto...ale v prvom rade sa o nič iné so ženami ani nepokúšam...to znamená užijeme si a zbohom, alebo len to zbohom...
Nenechal si nahodou odist ci neopustil si nejakeho pre teba klucoveho v zmysle doleziteho cloveka v tvojom zivote na ktorom ti zalezalo?
Cliattsi - motivácia upadla, dobre odvedená práca má už nenapĺňa, nijak sa z toho neteším, ale pamäť slúži dobre, celkovo mozog funguje tak ako predtým, aj keď sa do niektorých vecí musím nútiť, ak však už niečo začnem tak to spravím dobre...a začalo to asi pred rokom...keď som dokončil školu a nastúpil do práce... eufória odpadla a ja som sa dostal do stavu v akom som...možno som to mal napísať hneď na začiatku ale to zamestnanie sa mi začalo hnusit, aj preto som podal výpoveď a čakám pokiaľ uplynie výpovedná lehota...a potom idem do zahraničia - ešte neviem na ako dlho....možno ma to nakopne, možno nie...to netuším....a je mi to momentálne jedno, len viem že potrebujem zmenu...
Myslis, ze ak by zena o ktoru si usiloval sa s tebou nebola vyspala, vztah by este trval?
Napisal by som ti o tom sloh...
Kkkk - život sa mi samozrejme zmenil, a to čo ma bavilo ma už nebaví... avšak je to život a vzdať sa ho nechcem...na niečo také ani nemyslím...uvedomujem si že ta prázdnota môže pominut a ja sa vrátim do normalu. Ale tiež si uvedomujem že nemusí...a neviem či mi to vadí...skôr to beriem ako stav ktorý by som mal prijať, aj keď to nieje žiadna zábava je to život...
Baradu...ja to neberiem ako problém ktorý by ma trápil...naozaj je to pre mňa momentálna situácia nad ktorou samozrejme rozmýšľam...proste fakt, skutočnosť ktorá nastala a ja sa musím rozhodnúť či túto skutočnosť mam prijať a naučiť sa žiť takto, alebo sa mám pokúsiť to zmeniť...
Bon paru - v Tom máš pravdu, neprežívam nič príjemné, avšak ani nič negatívne, jednoducho som, netopim sa v negatívnych emóciách. A to čo si napísal nakoniec...máš pravdu... minulosť ma asi dobieha...
