Nepatrím do tohoto sveta/Alternatívny spôsob života

Príspevok v téme: Nepatrím do tohoto sveta/Alternatívny spôsob života
Padre557

Dobrý deň,
Už ako názov témy napovedá, tak môj problém spočíva v tom, že sa neviem vžiť do dnešnej spoločnosti a necítim sa v nej dobre. Nejde o ľudí, ktorými som obklopený, ale hlavne o spoločnosť a jej fungovanie ako aj hodnoty.
Cítim, že keby som sa narodil pár stoviek rokov dozadu cítil by som sa omnoho lepšie hoci by môj život možno bol kratší a drsnejší, ale myslím, že vo vnútri by som bol spokojný.
Momentálne prežívam len tak zo dňa na deň a neviem kam svoj život vôbec smerovať, pretože úprimne v dnešnom svete neviem nájsť svoje miesto kde by som nemusel riešiť problémy dneška.
Stačí keď si sadnem na námestie a vidím tú masu ľudí, ako sa každý z nich niekam ženie. O tomto je život? O tom hnať sa stále za niečim a aj tak to nikdy nedosiahnuť? Alebo sa k tomu len priblížiť a potom zomrieť?
Trápi ma, že ma nič v dnešnej dobe nenapĺňa. Už ma prestalo baviť riešiť problémy dneška. Už ma nebaví byť otrokom spoločnosti.
Neviem kam sa pohnúť.
A preto premýšľam, že sa tohoto konzumu nadobro zbavím. A to tým spôsobom, že začnem žiť alternatívnym spôsobom života.
Chcem žiť nejako inak ... ešte pred pár rokmi som nemal ucelenú predstavu, ale dnes viem, že ma veľmi ale naozaj veľmi láka Slovanská a Severská kultúra.
Bol som na rôznych festivaloch a cítil som sa dobre. Zrejme to bolo jediný krát za posledné roky kedy som sa cítil v spoločnosti, ktorá nerieši zbytočnosti, ale zabáva sa a užíva si život.

Z toho všetkého som usúdil, že by som chcel žiť na nejakej polosamote prípadne v nejakej komunite, kde ľudia mali podobný problém a rozhodli sa odísť zo spoločnosti a žiť alternatívnym spôsobom života.
Bohužiaľ nenašiel som žiadnu takú komunitu a začínam sa cítiť ako ihla v kope sena. Neviem sa jednoducho nájsť. Neviem nájsť to miesto. Svoj pokoj. Svoje Elysium.
Preto sa pýtam vás, milí čitatelia tohoto môjho príspevku :)
Cítili ste sa niekedy podobne? Podotýkam, že to je dlhodobé a trvá to už pár rokov. Je nejaká šanca v dnešnom svete ujsť z toho konzumu? Ako nájdem ľudí, ktorí by chceli žiť podobne? Existuje vôbec to miesto kde by som sa cítil spokojne?
Za vaše odpovede a názory do diskusie vám budem vďačný :)

Aliss

Aha, az teraz som si vsimla, ze aj Biely tesak ti odporuca Zajezovu :) Moj znamy tam tocil dokument, isto sa da niekde vyhladat na nete. Pozri, inspiruj sa a skus :)

Aliss

Pripajam sa, tiez som kedysi mala podobne pocity. Kracala som ulicami, stretavala znamych, ale boli tak hrozne vzdialeni...Vzdy som si vravela, ze som tu spadla z inej planety a ze netuzim po nicom inom, len letiet na nu spat a mat svoj pokoj. Hadaj, ktora kniha bola moja najoblubenejsia :) Maly princ. Citila som sa presne ako on, ked putuje planetami a zistuje, ze nerozumie inym, a ze vlastne vsetko co potrebuje je kusok tej jeho planety, kde si moze polievat ruzu a cistit vyhasnute sopky... :) Milovala som a milujem doteraz prirodu, tam chodim, ked chcem pokoj a nic neriesit. Ale...roky plynuli a ja som zistila, ze nie ludia okolo mna, ale ja sama si vytvaram svoj vlastny svet. Ano, treba ist do prace, ano, treba zarabat, celit roznym veciam, ludom, atd. Ale ja sama som si strojcom stastia a mojho dna. Nie ludia, ktorym nerozumiem, ktori sa zenu za vecami, ktore su mne uplne ukradnute. Ako nahle som si toto v sebe ujasnila a zacala robit prevazne veci, ktore ma naplnaju (lebo povedzme si uprimne, sem tam musim urobit nieco, lebo si to vyzaduje praca, kolektiv, atd), ale 98% vsetkeho je to, co chcem ja a co ma robi stastnou. Nikomu neublizovat, nepovysovat sa, ale nesluzit inym, neriadit sa modnym trendom, od oblecenia az po tradicne zauzivane veci, alebo veci, ktore ini robia lebo musia, lebo sa to patri, lebo to tak robia vsetci. Teraz, ked kracam ulicami, nevnimam ako mi je vsetko vzdialene, vnimam z toho celku to, co mi je blizke :) A to si vies najst vsade. Vyradila som vedome zo zivota to, co ma nijak nenaplnalo a neobohacovalo - televizor, cize sledujem len to, co si sama vyhladam, radio - pustam si len to, co chcem, politika - nech sa v tej spine hrabe niekto iny, trendy - sedliackym rozumom viem, co je dobre pre mna, nemusim byt IN. Neustale ponosy, zvasty o nesmrtelnosti chrusta, neustale porovnavanie sa, tuzba po veciach, ktore maju ini...Toto uz nepoznam. Ale aby nastala harmonia, nemohla som sa len od tohto distancovat, musela som prijat aj to, ze su ludia, ktorym velmi zalezi na tom, co je mne ukradnute. Ked mi dnes kamaratka vravela o tom, ako chce auto, lebo vsetci maju auto, nepohorsilo ma to, nepozastavila som sa nad tym, uprimne som jej povedala, ze ju chapem. Pre nu je auto dolezite, je to otazka prestize, pre mna nie, ale posledne na co mam pravo, je sudit ju, aky je prizemny clovek. Ja ho nemam, ona nech ma :) Toto ked pochopis, stanes sa skutocne slobodny vnutorne. No a aby som len netrepala :D V Zajezovej je komunita ludi, co zije na samote, pestuju plodiny, chovaju zvierata a snazia sa byt co najviac odpojeni od civilizacie. A ked ta tak bavi severska mytologia, si vitany "u nas" v Norsku :) Zijem tu uz roky, na striedacku chodim domov. Nikde inde na svete som sa necitila tak dobre, mozno dostanes tento pocit, az tu raz prides :)

Anonym_93436

Veru, poznám ten pocit. U seba som to vyriešil tak, že som si vytvoril útočisko v mojej mysli a celkovo v sebe. Doby sú rôzne a pred päťsto rokmi by si si ty sám možno hovoril. Joj, aká je tato doba ťažká, radšej by som žil pred päťsto rokmi. Chápeš. Ak, tak radšej sa adaptuj a užívaj si pekné veci, ktoré sú tu dnes a nerieš tie zlé veci, ktoré netreba riešiť.

Inak, jedna komunita je, no či funguje a aké to tam je dnes si už musíš zistiť sám. Držím palce.
www.zajezka.sk