Hydrocefalus- následky,choroby a psychické problémy

Dobrý deň, chcela by som sa tu podeliť o svôj príbeh a vypočuť si názor iných ludí. V novembri oslávim 21 narodeniny. Ako pár mesačnej mi diagnostikovali hydrocefalus. Nechcem vás tu nudiť komplexnou diagnozou a vysvetlovaním tak túto diagnozu vysvetlím v skratke: je to nahromadenie mozgového moku (likvor), je to nadmerné množstvo tohto moku a spôsobuje rôzne problémy a dokonca aj postihnutia. Sú rôzne typy- vrodený alebo získaný. Moja mama si všimla ked som mala pár mesiacov že mávam divné kŕče a raz sa mi pretočili oči vzad a dostala som taký kŕč že sa mama zlakla a bežala so mnou na pohotovosť. Diagnostikovali mi hydrocefalus s tým že povedali že nemajú absolutné tušenie prečo alebo čo mi to spôsobilo. Vedeli povedať iba že som ho získala (tj. nenarodila som sa takto) a dedukovali že muselo u mňa dojsť ku krvacaniu do mozgu alebo teda že som si musela velmi udrieť hlavičku. Doteraz je to pre nás záhadou kedže nikto sa v rodine nepriznal že by som mu padla alebo žeby som si náhodou udrela hlavu.
Hydrocefalus možno najlepšie vidieť na zväčšenej hlavičke bábätiek, čo postihlo aj mňa, doteraz mám pár fotiek na ktorých som ako bábätko odfotená zboku a naozaj som mala hlavu o dosť zväčšenú. Lekári povedali mame že mám typ hydrocefalu ktorý sa počase "vsiakne" alebo teda že prebytočná tekutina sama odíde. Povedali tak isto že žiadne dalšie problémy mať nebudem, čo však bolo velké klamstvo alebo možno nevedomosť lekárov pred 20 rokmi. Okrem ochorení ktoré hydrocefalus spôsobil som tak isto mala odmalička oslabenú imunitu natolko že som v škôlke skoro vôbec nebola, na základnej škole a na gymnáziu som permanentne chýbala a bola chorá skoro každý mesiac. V 9 mi diagostikovali predčastnú pubertu a chorú štítnu žlazu (konkrétne zníženú fukciu). Odvtedy som bola liečená hormonmi dva roky kvôli predčastnej puberte s injekciami každý mesiac a doteraz mám lieky na štítnu žlazu. Predčastnú pubertu mi spôsobil hydrocefalus. Asi od 10-11 mám spychické problémy, depresie, úzkosti, panické stavy a problémy s mojím výzorom. Začalo to tým že som kvôli všetkým hormónom a zníženej funkcii štítnej žlaze začala priberať a rásť. Môžem vám tu odprisahať že niesom jedna z tých čo sa neustále sťažujú že priberajú ale po nociach vyjedajú chladničku a ani sa nesnažia cvičiť alebo niečo so svojím telom robiť. Od 12 som bola na diétach, v 14 mi rodičia vybavili osobného trénera ktorý to so mnou tak prehánal že som chodila domov tak že som skoro odpadla už v predizbe, od 15 som cvičila doma každý boží deň hodinu a pol a absolutne žiaden efekt to nemalo. Schudla som vždy max. 5 kíl a vždy som ich pribrala spať keď som sa nastavila spať na normálnu stravu. V skratke robila som to čo som mohla a predsa som bola "pri sebe" (hovorím to preto pretože som nikdy tučná ani obézna nebola, ani podla bmi ani podla vonkajšku). Napriek tomu ma vlastná rodina šikanovala, jedna nemenovaná osoba v rodine mi hovorila že som tučná,nepekná, mám sa viac hýbať, nemám tolko jesť, mám ísť von behať okolo paneláku aby som schudla. Pri každej návšteve lekárky čo ma liečila na túto štítnu žlazu a predčastnú pubertu mi do očí (12 ročnému decku) povedala že som macatá, určite vela "papkám", že mám prestat jesť tolko sladkého a že znížená funkcia štítnej žlazy mi to určite nespôsobuje lebo mám nasadené "dobré lieky". Mame povedala že keď neviem schudnúť tak mi dá doporučenku k obezitologičké, ktorá mi napchala do tváre 10 papierov o tom čo je zdravé a čo nie, a dokonca povedala že niesom síce obézna ale som pri sebe takže to nevadí že sme došli. Všetky moje kamarátky mali už v puberte priatelov, chodili von, boli štíhle a ja som nemohla chodiť ani von (otec mi diktoval život do minuleho roku), bola som väčšia a za chrbtom na mna jeden chlapec vtedy povedal že vyzerám dobre ale kebyže schudnem 10 kíl vyzerala by som lepšie. Najvtipnejšie na tomto celom je fakt že v 19 sa mi štítna žlaza prestavila zo zníženej funkcie na zvýšenú, schudla som 16 kíl (momentálne mám 53kíl a 164cm), opeknela som a teraz každý hovorí mojej mame akú má krásnu a štíhlu dcéru. Takže šikanovanie,škaredé slová, ohovárania za chrbtom boli všetko zbytočné kedže naozaj sa ukázalo že som za svoje prebytočné kilá nemohla, ale poviem vám že ma to poznačilo velmi a aj dnes mám dni keď sa pozreim do zrkadla a vidím jedno opuchnuté, tučné monštrum. V škole sa mi od 5 triedy nedarilo, nevedela som sa učiť kedže rodičia sa neustále hádali a mala som stres ako doma tak aj v škole. Zle sa mi zapamätávali veci, doteraz s tým mám problém, niečo mi poviete a o 5 minút nato zabudnem, som rada keď si aspoň niečo zapamätám, keď som mala nasadené antidepresíva (a lieky na spanie) tak som bola neustále unavena, na učenie som mohla zabudnúť keďže som bola tak strašne omámená kvôli liekom a väčšinu dní som spala, dokonca aj v škole som zaspávala a vôbec si túto časť svojho života nepamätám (fakt neviem už aké lieky to boli ale na mňa pôsobili velmi zle) .Nikto mi okrem psychiatričky a pár ludí neveril, cítila som sa velmi osamelá. Okrem tohto všetkého mi velkú traumu spôsoboval otec, o tom všetkom písať nechcem lebo by som z tohto už ajtak velmi dlhého písania spravila hororový príbeh s 10 kapitolami ale ...poviem len že som rada že ho máme zo života preč pretože velkú časť mojich psychických problémov podla mňa spôsobil aj on....
Mala som rôzne psychologičky a psychiatričky, rozne lieky ale nikdy nič nepomohlo. Mala som dokonca jednu lekárku ktorá mi povedala že mám znaky bipolárnej poruchy s trochou schizofrenie, neviem doteraz či to bol "odborný názor" alebo len jej dedukovanie ale uprimne, "zdravo" sa určite necítim takže ktovie...k psychiatričke sa chystám aj teraz kedže môj stav sa len zhoršuje, čím som staršia tým je to horšie aj fyzicky aj psychicky. Na mozgu (alebo teda V mozgu) mi našli malú čiaru spôsobenu hydrocefalom a nachádza sa v tej časti mozgu ktorá zodpovedá za všetky psychické veci (jednoducho povedané). Povedali že je možné že to mi spôsobuje moje psychické stavy ale že nevedia určite. Bola som vyšetrená rôzne dokonca som mala urobený sken mozgu (ked mi bolo najhoršie psychicky) a naozaj som mala mozog niekoho kto má depresie a uzkosť- kedže mozog ludí čo trpia rôznymi psychickými chorobami vyzerá ináč ako zdravý mozog. Najhoršie na tomto celom je fakt že mi vela ludí dokonca ani moja rodina ani po tomto všetkom neverili. Bola som a aj som pre nich niekto kto si len vymýšla a robí zo seba "invalida". Jedna psychiatrička povedala mojej mame aj to že sme došli dosť neskoro (mala som cca 16-17) a že sme moje stavy mali riešiť už hrozne dávno.
Odmalička sa bojím ludí, priam panicky sa bojím masy ludí a priestorov kde može byt vela ludí, nechodím preto na žiadne koncerty,podujatia,párty,diskotéky atd., nedokážem byt v MHD spôsobuje mi to neskutočný stres a úzkosť že je okolo mňa tolko ludí a keď je autobus alebo električka preplnená tak to predýchavám ešte pár dní, niekedy mam paniku aj ked sedím v aute a je okolo mna zápcha a z každej strany sú autá, keď sa niekto postaví velmi blízko mňa mám pocit že sa zbláznim a mám chut sa rozplakat a utiecť (neznášam preto stát v rade, čakanie mi nevadí, vadí mi že je za mnou človek), tak isto v čakarni mám pocit že všetci pozeraju len na mňa keď vojdem k lekárke, nedokážem zavolať luďom cez telefón ,ešte aj keď mi volá niekto velmi známi mám problém dostatočne rýchlo zdvihnút telefon a musím vynaložiť všetku silu preto aby som ho zdvihla, komunikácia s ludmi je pre mňa neskutočne ťažká, hanbím sa často, v škole som mala problémy v posledných ročníkoch zotrvať sedieť na hodinách, roztriasli sa mi ruky, zle sa mi dýchalo a mala som pocit že sa zbláznim- chcela som priam utiecť z triedy a vyučovania.
Bojím sa tmy, nedokážem spať v uplnej tme, viem že toto vyznie velmi divne ale akonáhle zhasnem počujem ako praskaju parkety akoby po nich niekto chodil, "praskajú" steny, počujem divnú hudbu a hlasy aj keď viem že všetci okolo mňa v paneláku už spia (raz som sa zobudila nato že niekto volá moje meno) a najhoršie su asi nočné mory. Tie mávam od detstva, kým mám zasvietené tak to je ok ale keď spím v tme tak mám skoro každu noc nočnú moru, ako dieťa som sa vždy bála keď sa začalo stmievať kedže som vedela že ide noc. Od malička som tak isto hanblivá, vystupovanie pred množstvom ludí bolo pre mna neskutočne stresujúce, dokonca aj vo vyšom veku keď som chodila na gymnázium mi robilo ako násťročnej problém predniesť niečo pred celou triedou alebo prezentovať prezentáciu, vždy som sa zakoktala, potili sa mi ruky, nervózna som bola a znova som mala chuť sa rozplakať.
Takže všeobecne píšem sem preto pretože už nevládzem. Moje nálady sa menia zo dna na deň, niekedy z hodiny na hodinu, Z ničoho nič mi je zle od žalúdka, točí sa mi hlava, často vraciam, hlava ma bolí, trasiem sa, mám pocit na odpadnutie alebo som taká slabá že si musím lahnúť. Tak isto psychicky mávam depresívne epizódy keď vidím všetko negatívne a nemám chuť ani žiť. Po nociach neviem spávať, som hore do 3 ráno, alebo naopak spím velmi veľa a nevládzem nič poriadne spraviť. Mávam aj často nadnesenú náladu kedy mám pocit že svet je gombička a všetko je v poriadku, vtipkujem, bláznim sa a velakrát pri tom pocitujem zvýšenie tlaku, neviem čo mám zo sebou robiť, neposedím na mieste a dokonca mám zimomriavky. Velmi mi to komplikuje život toto všetko a aj to čo som písala o uzkosti a atd. som doma momentálne a starám sa o domácnosť, moja mama pracuje a starám sa aj o svojho brata ktorý chodí na základnú školu. Bola som týžden na vysokej odkial som musela kvoli istým veciam odísť ...a teraz len prežívam zo dna na deň a často myslím aj na to aké dobré by bolo kebyže tu niesom....