Po akej dobe spolocneho chodenia je uz nato cas?

Je to idividuâlne veľmi individuálne

Ja s mojim na druhom rande a uz tahame osmy rok ako manzelia. Nehovorim ze som bola na seba hrda ale tak pisali sme si predtym dlhsie :) Nie je to o tom kedy sa s chlapom vyspis. Je to o jeho povahe a o tom co k tebe citi. Ak ta nemiluje mozes cakat aj rok aj tak ta odkopne. Musite to tak citit obaja.

Toto zalezi len a len na tebe. Nie od ludi na anonymnom fore. Do hlavy ti nikto nevidi. Co bolo dobre pre mna, nemusi pre teba. Aky ma na to nazor 100 ludi, ti moze byt ukradnute. Je to velmi individualne a clovek sa ma riadit svojimi vlastnymi pocitmi, nie tym, ako si svoj zivot zariadili ini ludia. Ja som si tiez myslela, ze s prvym chalanom budem spat po nejakom case, dajme tomu pol roka. Prislo to po mesiaci a sme spolu uz 8 rokov. Lenze pred vztahom sme boli naozaj dobrymi priatelmi. Poznal moje umrncane nalady, ja som poznala jeho v tych najhorsich situaciach, prezili sme toho spolu viac ako len pekne chvilky kdesi na rande pri kavicke. Ja osobne potrebujem cloveka poznat hlbsie ako len z nejakeho stretka kdesi v meste. Ako kamarati sme chodili spolu do prirody, na vylety, do divadla, na rozne akcie. Vychadzali sme zo svojich komfortnych zon, kedy sa clovek nema tendenciu ukazovat v tom najlepsom svetle. Naopak, zazili sme kopec aj "zlych" veci (stres, autonehoda, podavanie prvej pomoci, hladanie prace, atd). V mojim pripade prisli intimne veci velmi rychlo, lebo som si bola ista s kym do toho idem. Na druhej strane, ak by som ho tak dobre nepoznala, ale citili by sme k sebe velku naklonnost, panbozko vie, ako by sme sa zachovali. Prosto riad sa svojou hlavou a svojimi pocitmi. Ako sa rozhodnes, tak bude. Pokial si dospela, vies, ze za to, co urobis a ako to vsetko dopadne, si zodpovedna len ty a teda si ponesies nasledky, nech uz budu hoc ake.....

Ten čas príde vtedy, ak už vieš, že je to človek, s ktorým chceš stráviť celý zvyšok života, s ktorým chceš zostarnúť. Vtedy sa mu dáš slovami manželského sľubu a následne aj telesne cez svadobnú noc. Je to úplný dar milovanej osobe navždy. Dávaš mu z lásky celú seba - to aká si, svoje srdce i svoje telo. A on tebe seba. Zjednocujete sa na všetkých úrovniach vašich bytostí, stávate sa jedným.

K tomuto smeruje celý čas chodenia a spoznávania sa. Prvé milovanie v manželstve je zavŕšením tohto spoznávania a potvrdením nerozlučiteľnosti. Bohužiaľ, v dnešnej dobe sa milovanie či sex berie len ako bežná súčasť spoznávania. Ženy sa dávajú mužom predčasne a to sa často končí pre ne nešťastne. Dali sa celé a nakoniec to aj tak nepomohlo, muž, ktorému verili a ktorý im sľuboval lásku, ich opustil. Najhoršie na tom je, že už sme si na to zvykli a presviedčame seba, že to tak chodí a nedá sa s tým nič robiť. Ale toto nie je pravda.

Žena potrebuje cítiť ubezpečenie, že keď sa už raz rozhodla celá odovzdať mužovi, že urobila správne, že nebude ohrdnutá, odmietnutá, že ním neostane opustená. Ak sa rozhodne milovať s mužom, ku ktorému ju nič neviaže a jeho k nej, kde nájde tú istotu? Veď on jej tú istotu odmietol dať. Je to hlboko v nej a ak sa jej obavy potvrdia, a vraj milujúci si jej dar neváži a nechá ju, psychicky trpí, či si to sama pred sebou prizná alebo nie. Iné je to ale, ak spozná niekoho, kto ju miluje pre ňu samú a chce ju, aj napriek tomu, že ju intímne nepozná. Nepotrebuje si vyskúšať, či je pre neho vhodná i po sexuálnej stránke, lebo vie, že ona je ženou jeho života.

Vtedy je prvé milovanie cez svadobnú noc skutočnou oslavou čistej lásky. Lásky, ktorá vedela čakať, kým dozreje. Lásky, ktorá je pravdivá. Každé milovanie je rečou tela, ktorou partnerovi hovorím: dávam sa ti úplne, celá, navždy, si môj jediný. Láska je pravdivá vtedy, ak to, čo hovorím svojím telom sa zhoduje s tým, čo si aj myslím. A to je iba v manželstve, keď milovaniu predchádza manželský sľub na verejnosti, ktorým hovorím, čo cítim v srdci: beriem si teba a sľubujem, že ťa budem milovať .... a že ťa nikdy neopustím. A potom, v intimite toto vyznanie lásky potvrdím milovanému aj telom. Už nie som viac ja a ty, odteraz sme už navždy my.

Naproti tomu ak má niekto sex s niekým, s kým iba chodí, hovorí mu síce telom: som tvoj, navždy, patrím ti úplne, ale v mysli a srdci si hovorí: som tvoj teraz - nechcem sa totiž ešte viazať. Nepatrím ti úplne, mám svoj svet a sú oblasti, do ktorých ťa nepustím. Sex je dobrý, chodíme spolu a ešte uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Ty si ty a ja som ja, nie sme ešte my. Nedávam ti žiadne záruky ani sľub, že ťa nikdy neopustím. Ako môže taký muž žiadať od ženy, aby sa mu celá odovzdala, keď on sa jej neodovzdal sľubom vernosti? Žiada niečo, čo mu nepatrí, na čo nemá nárok a častokrát si to vynucuje, tlačí na ženu a ona keď ho nechce stratiť, podľahne. A aj tak ho nakoniec stráca...

Nezáväzný sex je teda zavádzaním, klamstvom. Jedno hovorím telom a niečo iné myslím. Kalkulujem, myslím v prvom rade na seba, som sebecký. Nechcem dovoliť, aby sa mi stala nejaká ujma, aby som bol tým druhým zranený, ale ak ja svojím správaním zraním osobu, ktorú vraj ľúbim (vyspím sa s ňou a potom ju opustím), tak to už tak neriešim. Spíme s ľuďmi, s ktorými nie sme pripravení prežiť celý život, klameme si a hovoríme si, že tak to má byť. Že je to OK, ak sa to stane po 3 rande. No priznajme si otvorene - tu telesné prejavy lásky naozaj predchádzajú skutočné city. Ak by tomu tak nebolo, po sexe by sa už mladí nikdy nerozišli. Sex totiž upevňuje vzájomné puto partnerov, utvrdzuje ich v ich rozhodnutí zostať spolu navždy, podporuje vernosť. Sex však ťažko pripúta dvoch, ktorí nie sú k sebe predtým pripútaní srdcom, dušou. A to sa po 3-4 rande nedá. A tak sa v dnešnej dobe sex stáva dobrou zámienkou užiť si pôžitku s niekým, ku komu sa nakoniec nemusím pripútať a nie je dôkazom skutočnej lásky. Užijem si, zistím, že mi ten človek nesedí a randím s ďalším. Spím aj s ním a cítim sa fajn, že nie som ľahká, lebo to bolo po 3. rande. A už nemyslím nad tým, s koľkými som sa takto nie ľahko vyspala.

Dievčatá, ženy, majte odvahu byť k sebe pravdivé. Priznať si, že sa prehrešujete samé proti sebe, keď sa dávate tak ľahko tým, ktorí sú vám ničím, lebo nemajú odvahu sľúbiť vám lásku až do smrti manželstvom. Hľadajú bočné cestičky, rozmýšľajú, ako by si vás mohli vziať bez toho, aby si vás museli vziať - teda ako by si mohli vziať vaše telo bez toho, aby si vás naozaj vzali pred Bohom i pred ľuďmi. Zamyslite sa, či je to pravdivé, čestné konanie muža a či o takého muža stojíte. Či si nezaslúžite viac. A nezabúdajte, že je to práve žena, v rukách ktorej je morálka muža, žena mu určuje hranice a svojím správaním ho vychováva.

lauriuska ty chces evidentne pockat tak este cakaj. Aby sa ti nestalo ze dosiahne co chce a uz nebudes pre neho zaujmava. Ak sa ty na to este necitis tak on musi pockat. Ak to s tebou mysli vazne, tak cakat bude. Ide o to aby boli obaja spokojny. Mam pocit ze dnes zeny "daju" velmi rychlo a lahko len preto ze sa obaja ze ich chlap necha (ked vlastne vztah este ani nezacal). Vyzera to tak ako keby si nevazili same seba. Daj trochu na svoje pocity a nie na to ze musis "dat". Inak neznasam tento vyraz.

Lauriuska
sa pytas ci mu dat..ale ty chces?
Alebo tu ide o to aby bol on spokojny a ziskal to co chce.
Mysli aj na seba nielen na jeho chtič.
V prvom rade na svoje pocity a nie jeho!

no a co by ste mne poradili, :)
ja tiez neviem,co s tym, nechcem,aby si o mne moj novy partner myslel,ze som lahka.
zoznamili sme sa na dovolenke na zac. augusta v zahranici, stretli sme sa tam asi 5 krat, tak ze sme sa rozprávali(iba), vymenili sme si fb a píseme odvtedy kazdy den, a mame zaujem o vazny vztah s perspektivou, nieco mi uz aj nacrtol ohladom sexu, sme sa velmi zalubili, v oktobri sa mame stretnut znova- mam ju dat?:( Riesim tuto dilemu, lebo on sa mi vyznal, ze by rad bol. Bude si o mne mysliet,ze som lahka?

dakujem
mam 22 rokov a je to moj prvy partner. Ja by som aj chcela, nie teraz este jasnacka ze je este skoro ale tak pritahuje ma ale nechcem zas posobit ze davam skoro ako ine baby, nechcem ho stratit ze dostane rychlo a potom ma necha. Preto neviem ako to muzi citia kedy je nato vhodny cas aby nepovazovali babu za lahku radodajku.

áno presne tak, je niečo iné ak niekoho poznáš štyri mesiace alebo rok a zrazu zistíte že je medzi vami niečo viac ako len obyčajné priateľstvo a skončíte v posteli do týždna od náhleho vypuknutia vášne a je niečo iné ak niekoho poznáš týždeň dva tri a skončíš s ním v posteli.
Pravá láska sa nepýta, pravá láska je o tom že to urobíte keď to budete obaja z lásky chcieť nie preto že jeden robí nátlak na toho druhého ale že to ozaj obaja cítia že to chcú práve v tejto chvíli.

Ale veď to je individuálne. Ak niekoho poznáš 10 rokov a potom sa dáte dokopy, tak týždeň je naozaj zanedbateľný čas. Ak ho nepoznáš vôbec, tak to je sakra skoro.