Ahojte. Moja matka je presne takáto. Bohužial nemožem si dovoliť odisť, kym neskončim VŠ, a na internate by som nemohla byť, mňa vyrušuje hluk pri učeni. Otec neplati a nezaujima sa.
Predo mnou sa snaži hrať niekoho mileho a privetiveho, proste tutuli mutuli, ale za chrbtom ma ohovara. Za chrbtom pred každým v rodine už nie som "Lenka, Veronika, Karinka" ale "Lena, Verona a Karina" ktorá sa nevhodne oblieka, chodí tam a tam, prestala chodiť do kostola, ovláda ju satan, predstavte si, ona ma v skrinke nemravne tangače atd atd. Ked idem niekam von, treba sa spovedať kam a s kým, na koľko, atd. Ak u niekoho prespim, tak už som bola s nejakým chlapom, určite sme mali sex, a začne vykladať prečo sa za neho nevydam, že ona nemala pred svadbou nikoho, že jej prvý frajer bol otec a žena ma byť čista a nežiť na divoko, že prečo ma nepride požiadať o ruku, prečo to robim, však môžem otehotnieť. Lebo ona nikdy neuživala HAK a otcovi nikdy nedovolila kondomy (lebo cirkev kaže) a otec ju podvadzal s mnohymi ženami, to už asi bolo ok.
Hrabe sa mi vo veciach, v skrini, v izbe a ak niekedy zabudnem vypnuť notebook tak aj v ňom.
Ked som išla von - "na čo si davaš vysoke boty? To ako si oblečena?" Pripomínam, že som plnoletá (20+). "Takto nie si dobre oblečená, je to hrozne." Bolo skoro 40 stupnov, dala som si klasika šortky, tričko a sandale na vyššom plnom podpätku, žiadne štekle, su praveže veľmi pohodlne.
So svojou sestrou (starsou o 10r. a ešte viac religioznejšou) ma zadarmo hovory na pevnu linku a tak nonstop spolu kvakaju, volaju si a ohovaraju. Kto bol v kostole ako zle oblečeny, kto s kym spava, kto sa ešte nevydal, neoženil, atd. Hnusia sa mi.
Matka mi zavidí aj to studium na VŠ, ona ma len učňovku a robi za nizky plat. Zavidi mi aj plany do buducna, kedže neplanujem byť len niekoho služkou a rodičkou a žiť podľa obmedzení cirkvi a nejakej knihy, ktorá si vlastne sama celá odporuje, ale chcem si žiť pre seba život aký chcem ja. Neplanujem byt "čista" do svadby, ani žiť ako cirkev kaže.
Nechce to pochopiť a neznaša ma preto. Su u nas len hadky a potom tichá domácnosť. Občas len chodí okolo, ticho čumí a premeriava si ma. Surodencov sa tiež snaží štvať proti mne.
Nechápem na čo ma mala. Resp. na čo rodičia majú deti, ked ich nevedia prijať také, aké sú, a majú ich vždy radi len podmienečne (hoci klamu, že bezpodmienečne). Ak nie ste podla ich predstav, tak ste len nonstop kritizovaní a porovnávaní. A predsa mienka okolia je vždy najdôležitejšia.
Takíto rodičia hovoria vždy "jaj Karinka, ty si taká dobrá dcerka ....že sa tak dobre učiš...že si poumyvala riad...že si spravila maturitu...že žiješ čisto. ..že si taka, akú ťa chcem ja a nie iná.."
Hoci mňa nikdy nechvalili ani za to dobré, ked som bola podla nich, bolo proste len ticho ale ked nie, tak o ničom inom nepočuvam, len ako som nemožná. Navyše neustála kontrola, obmedzovanie, sledovanie. Neviem či to ešte tie 2 roky vydržím. Mám z toho vkuse depresie, jediný kto mi dáva silu je môj priateľ. On je moja jediná rodina, jediný človek, čo ma má rad už len preto, že som a kto som.
