Zdravím,
priatelia/rodina mi neustále vravia že som ako "robot". Proste neviem vyjadriť žiadne emócie. Neviem ako sa mám kedy tváriť, nezaujíma ma že ma niekto narodeniny alebo taký a taký sviatok, neviem nikomu normálne pogratulovať. Nikdy nič neoslavujem a ani sa zo žiadnych úspechov neteším. Proste si stanovým cieľ (napr dokončiť ďalšiu VŠ) a aj ho splním, ale aby som z toho robil nejaké halo a oslavoval a podobne - to nie je pre mňa. Preto sa mnohým asi zdá moje správanie akoby som bol robot a robí mi to samozrejme problémy aj so ženami, lebo tie potrebujú počúvať tie ich sladké sračky alebo aspoň trocha empatie .. a ja to neviem aj keď sa akokoľvek snažím, tak vždy je to umelé. Umelý úsmev, umelé slová.. áno viem že každý sa občas pretvaruje, ale ja sa pretvarujem vždy a dosť často mi to neide alebo dosť veľa veci prehľadnem, kedy by som sa mal pretvarovať a vyplodiť nejaké sladké/utešujúce otrepané frázy. Čo mňa tak zaujíma, že niekomu umrel rodič a teraz mam byť smutný či aký preto. Umrel? Život ide ďalej. Prečo by som sa mal tešiť z toho, že frajerka dostala lepšiu prácu a podobne? Veď to bol jej cieľ tak si ho splnila a život ide ďalej. Možno je to výchovou, mne tiež nikto nič negratuloval, neoslavovali sme doma nikdy nič a nikoho môj život nezaujímal... ale ťažko sa takáto emaptia učí v 30tke ako u malého dieťaťa..