Pisem tu uz fakt z poslednych sil s nadejou ze sa mi niekto ozve ze sa z toho dostal alebo ze to preziva.Uz rok a pol sa citim ako odpojena od sveta, akoby som svet vnimala cez nejaku hmlu.Nemam mimiku tvare, mam prazdny pohlad fakt divne nevysvetlitelne videnie...niezeby som videla zle ale doslova akoby som mala na mozgu nejaky alobal.Idem po ulici nedokazem vnimat.Mam problemy ist po ulici akoby sa mi tazko chodilo.Nedokazem sa s niekym rozpravat a pozerat mu do oci pretoze mam uplne apaticky prazdny pohlad a neviem to ovplyvnit, akoby som mala uskvareny mozog.Narusene kognitivne funkcie.Nedokazem s tym fungovat, komunikovat s ludmi, chodit do skoly.Trva to uz rok a pol a nie urcite to nemam z psychiky aj ked lekari len to vedia povedat.Ani na sekundu mi to niky nepreslo.Ten kto to zazil prosim ozvite sa mi fakt s tymto uz nedokazem ist dalej.Neviem to ovladat proste moj mozog uz nedokaze dalrj fungovat a neviem preco.Velmi mi to narusilo moju inteligenciu vzdy som bola velmi mudry clovek a teraz sa obcas az zarazujem sama nad sebou.Prepacte za gramatiku ale ani to ma uz nebavi sledovat.
nepochopitelna choroba -brain fog
vzdavamto
simiona
Ja to mam často v práci, keď u nás menia tlak v hale. Niekto to nepociťuje, ale niektorí z nás áno. Je to taký pocit ako vravíš ty. Akoby si vnímala svet cez hmlu, pocit apatie. Akonáhle však vyjdem na čerstvý vzduch, som von alebo doma, cítim sa úplne normálne.
Ja si myslím, že to môže súvisieť s tlakom.
Ale môžem sa mýliť, to je len môj názor.
vzdavamto
Zacalo to absolutne z nicoho nic nic sa vtedy nestalo ..pred rokom a pol
