Dobrý večer, aby som bol úprimný, práve dnes chcem spáchať samovraždu. Trpím silnými depresiami a nenávidím môjho otca. Prišiel som na to, že keby s ním nebývam, možno by sa môj život ešte podarilo dať do poriadku...ale kam ísť bývať, a ako...sám to nejako nemám síl už dávno riešiť viac ako len tak "promptne". Hľadal som si prácu, no už asi mesiac a pol ju nehľadám a môjmu otcovi to je asi celkom jedno, lebo sa ma na to ani nepýta, mám 22 rokov, mám strach aj chodiť von prakticky a všetko je pre mňa také strašne ťažké...A v posledných týždňoch každý jeden deň sa snažím to už spraviť, aby som tu už nebol. Otcovi som povedal aj o liečeniach, že možno by som tam šiel len na 2 týždne / mesiace a uvidelo by sa, ale nie, on to ani len do úvahy nezobral. Nemám nič, len sedím doma za počítačom a v ruksaku pripravené lano. Viem ako, kde aj kedy, ale stále som to nespravil, hoci som tu len na príťaž. Jediné, čo mi napadlo, je štátny nájomný byt, ale ten sa ťažko získa aj ľuďom, ktorý majú ešte oveľa horšiu situáciu ako ja. Hoci psychicky som na tom možno horšie ja, ale...materiálne nie.
Viete mi seriózne poradiť?
Ozvi sa mi - skusme to riesit spolu, byvanie, pracu aj depresie..
tojejedno@gmail.com
Zakladateľ témy už možno nie je medzi nami.
Promptne choď do M.P.
Nevzdávaj to prosím ťa. Nikomu nie si na príťaž, len máš také myšlienky, kvôli depresii. Viem aké to je chcieť umrieť. Dokonca som bol blízko k tomu, aby som tu už nebol, takže to poznám.
Pozri, tvoj otec nebuduje tvoj život. Musíš si ho budovať sám. Je to ťažké ale ak sa cez to dostaneš tak ťa čaká veľmi veľa pekných vecí. Myslím to úprimne. Tiež som si prešiel ťažkými chvíľami a musím uznať, že tento rok bol obzvlášť ťažký. Od prijatia nevyliečiteľnej bolestivej choroby po zmierenie sa s osamelosťou a ešte to, že mi smrť dvakrát klopala na dvere.
Píšem ti to, aby si vedel, že súcítim s tebou a že tiež poznám to trápenie, keď sa nemôžeš spoľahnúť ani na rodičov, a tak musíš spoliehať len sám na seba.
Najdôležitejšie je, aby si si uvedomil, že máš silu a vôľu zapracovať na sebe a vstať z dna. Depresia ti vytvára zlé myšlienky a beznádej, aby si sa cítil zle, a tak aby si nemohol vstať z dna. Preto je potrebné ju vyriešiť, a to vyriešiš tak, že spracuješ to, čo ťa najviac trápi.
Na tvojom otcovi nezáleží. Záleží len na tebe, takže kašli naň a na jeho názory. Odpútaj sa od neho a zapracuj na tom, aby si si našiel prácu a aby si sa mohol odsťahovať a začať si pomaly žiť svoj život.
Áno život nám občas prináša veľké ťažkosti, no aj tak, stále je tu veľa dobrých vecí, ktoré stoja za to, aby sa človek prebil cez tie steny, ktoré stoja na životnej ceste. To mi ver. Možno to takto momentálne nevidíš. Tiež som to tak nevidel, keď som bol v depresii na začiatku, no teraz po tom všetkom som rád tam, kde som.
Verím, že zvládneš vstať z toho dna a dať si do poriadku život, tak to prosím nevzdávaj. Prajem ti hodne šťastia a držím ti palce.
S depresiou ma clovek problem sa vobec postavit z postele.
No ak si tu dokazal napisat, dokazes si dat zivot do poriadku. Si prilis fixovany na otca, v 22 uz zbytocne. Musis odist z domu. Otvor si profesiu a najdi robotu. Akukolvek sa ti zapaci, peniaze moc neries. Niektore najdes aj s ubytovanim.
Uvidis ako sa budes citit lepsie, ked sa konecne rozhodnes a zacnes na tom a na sebe pracovat. No a potom k tomu pridaj aj psychorapiu.
Žiadny posmrtný život neexistuje vy fanatici, raz zomriete a koniec, neberte už ten matroš.
Pozri, tým, že spáchaš samovraždu, to budeš mať po smrti horšie. Neviem, či si veriaci alebo nie a nič ti vnucovať nebudem, je to tvoja voľba.
Ak veriaci si, tak by si mal vedieť, že samovražda, je to isté, ako vražda, a ak sa ti samovražda podarí, niet cesty späť.
Ja som sa tiež nedávno chcela zabiť, nechcela som na tomto svete žiť ani sekundu, v kuse som na to myslela (a to som veriaca), no uvedomila som si, že to nie je cesta a že sa budem mať ešte horšie. Stále chcem umrieť, stále chcem odísť z tohto sveta (kvôli ľuďom, ničia mi život), no nie samovraždou.
Som z okolia Žiliny
Napis mi tvoj mail napisem ti viem ako sa citis
Odkial si? Ak sa smiem spytat
