Ahoj,
ani neviem prečo to tu sem píšem.. pred mesiacom a 5 dňami mi zomrela maminka (Mám 23) a mali sme dobrý vzťah takže je to pre mňa strašné.. trápila sa na rakovinu a chodila som do nemocnice stále, každý deň.. vidieť svojho rodiča umierať je strašné. Štátnice som raz odložila už z júna na august, teraz je termín a ja si vôbec neverím. Učila som sa, ale len veľmi obmedzene.. neviem ,či to dám. Nechcem ísť na ďalší termín o rok a ešte aj platiť. Ani neviem, či by mi škola "odpustila" platbu, keby o to požiadam z takéhoto dôvodou (irónia, keď študujem psychológiu...). Stresuje ma predstava zamestnania sa, absolútne nie som schopná reálne existovať momentálne a mám pocit, že toto všetko na mňa vyvíja neskutočný nátlak - štátnice (ktoré sú otázne, či spravím, aj keď som sa učila celý mesiac, každý deň sa učím cca 30 strán A4; ukončím všetko učenie 22., štátnice mám 30, budem len opakovať...), potom predstava úradu práce a tlaku, že sa musím zamestnanť (ocino je dôchodca, neviem ako to utiahne sám, takže zase len stres...). Všetko mi príde nereálne a nemám chuť žiť, najradšej by som zaspala a už nikdy sa neprebudila z tejto odpornej nočnej mory.
