Ako sa vyrovnat so samovrazdou blizkeho?

Nechcem precenovat ani podcenovat situaciu ale najlepsie je o tomto si urcite pohovorit s psychologickou :) kym to je este cerstve

Ono často ide o to, že ľudia sa snažia nájsť v prípade problémov nejaké riešenie, ale po nejakom čase ho nenájdu, tak sa rozhodnú ukončiť svoj život. Ale keď nepoznám riešenie nejakého problému, tak ho môžem "riešiť" aj nijako, kašlem na to, počkám, kým to prehrmí a život ide ďalej. Ak nemáš peniaze a banka ich od teba pýta, tak v prvom rade má problém banka a nie človek, ktorý si peniaze z banky vzal. Hádam nepôjdem vykradnúť banku, aby som banke vrátil peniaze, že? Problém je v prvom rade to, čo za problém človek považuje, ak by sme sa od toho chceli disociovať.

V každom pripade si musiš uvedomiť že to bolo jeho rozhodnutie..nikto nemože nutit nikoho žiť ak on sam nechce...ľuto ti to bude ešte asi dlho ale vždy si musiš opakovať: bolo to jeho rozhodnutie...nikto mu život nevzal aby si citila nespravodlivosť...vzal si ho sam...takže reči typu "prečo" "čo som mohol urobiť" .....v tomto pripade nepomože ak sa nimi budeš sužovať...musiš ho nechať odpočivať v pokoji...a ak si veriaci/a tak sa každy den za neho modliť...za duše samovrahov sa treba modliť aby boli spasene...to by ti aj normalny knaz povedal...

Asi som pre vas divna ale ja osobne samovrahov delim asi tak na dve skupiny
1 taki co si neuvedomuju sami seba a teda je to ore nich vykupenie
2 taki co maju na to pre nich racionalne dovody a povazuju to za najlepsie riesenie situacie

Kazdopadne je to ich vec a ich rozhodnutie. V urcitom zmysle icch asi aj obdivujem. Myslim ze vacsina jedincov ma pud sebazachovy a prezitia a skoncit to dobrovolne chce podla mna vela odvahy a sebazaprenia. Jasne ze su aj pripady skratu a tak...ale nikdy nevieme co a preco. Ja by sol na to nemala osobne sa zabit.
A ci sa s tym da vyrovnat? Asi som bezcitna ale mne ked sa zabil kamarat tak som to dlho mevedela rozchodit ale potom som si uvedomila ze lutujem len samu seba ze co budem ja bez neho robit. A bolo to jeho rozhodnutie a mala by som to respektovat bol rozumny a zivot ide dalej. Som si ista ze by nechcel aby som mala vycitky. Mozno som mohla nieco urobit, vzdy som ho vypocula a pomohla ked sa dalo a ked som malampocit ze to potrebuje. No hold nie sme vsemocni a trapit sa tym je zbytocne. Je to ich rozhodnutie.

Každý sa s takým niečim vyrovnáva inak, lebo pre každého sú dôležité iné "premenné" v procese vyrovnávania. To, čo ste pre neho spravili alebo nespravili, tak to už viete skôr vy ako niekto tu na fóre.

Cloveka so samovrazednymi myslienkami nikto nikdy nepochopi, pokial nezazije to isté. Taky clovek sa citi zufalo, je nestastny a uz nevladze. Jednoducho niekedy sa uz nic nedá robit, a preto si to nesmieš vycítat. Ten clovek nebol stastny, trapilo ho vela veci a urobil to preto, aby už bol konecne stastny a necitil bolest. Necit vinu a nechaj ho v pokoji odpočivat, aj ked to je pre teba teraz tazké.