Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Po dlhom čase

Príspevok v téme: Po dlhom čase
Tutanchamon_xD

Po dlhom čase som zase tu. Už som prestal vypisovať na toto fórum a prišiel som sem naozaj po dlhom čase. Myslel som si, že zmením svoj život tým, že prestanem vyplakávať a taktiež som prestal riešiť to, že som napríklad chudý alebo že bývam stále s mamou. Neviem prečo ale mávam stále depresie zo života a všetko vidím tak negatívne a mám v sebe taký divný pocit a nemám z ničoho radosť. Písal som, že sedávam len doma, tak som to zmenil. Začal som chodievať sám do mesta na nákupy, kde sa taktiež domov veľakrát prejdem keď je pekne aby som nesedel len doma, taktiež som bol parkrát sám na prechádzke ale z ničoho nemám radosť.

Nič ma nevie naplniť radosťou ani len to, že som si zariadil na novo moju izbu do ktorej som si kúpil nový nábytok či nový TV s hernou konzolou. Neviem sa z ničoho tešiť a zo všetkého ako keby som mal strach. Taktiež som bol skoro dva týždne hospitalizovaný v nemocnici na psychiatrii pretože som posledné dni vôbec nezvládol.

Mám pocit ako keby som mal zo života strach, ako keby som nemohol mať to čo ostatní. Nedokážem byť vôbec šťastný a všetko ma neskutočne frustruje. Neviem kde už sa obrátiť alebo načo sa mám zamerať. Chodím aj k psychológovi pri ktorom som bol zatiaľ dvakrát a len sme sa rozprávali a robil som nejaké testy. Ja som už asi naozaj stratený prípad a nepomôže mi už asi naozaj nič. Zmenil som nejaké veci no k ničomu to zatiaľ nevidelo aj to ako ste mi poradili aby som chodil viacej do spoločnosti aj sám, keď nemám veľmi s kým čo robím niekedy často a niekedy zase menej.

Potreboval som sa zase raz vyrozprávať asi len, pretože to dusím v sebe už dlhší čas a jediný človek, ktorému to môžem povedať je moja mama lebo ona ma vie jedine pochopiť no nevie mi pomôcť, pretože musím začať od seba ale ja naozaj neviem, kde začať aby som sa tešil zo života.

gisela

Nájdi si niečo, čo ťa bude napĺňať. šport, fitnes, pes neviem, no bolo by fajn, ak by si sa pre niečo vedel aspoň trocha nadchnúť

kafe

ech, Tuty, mala som tu dlhočizný prípsevok, čo som písala asi 3 hodiny a neodoslalo. Sory. Nechce sa mi to písať znovu.

Tutanchamon_xD

Preto som objednaný a chodievam k psychológovy a taktiež zajtra idem k psychiatričke prvýkrát aby mi pomohli. Ja si tiež osobne myslím, že to je len v mojej hlave a tlačí mi na mozog možno aj práve to, že som doma už druhý mesiac na PN, takže nechodím do roboty a som viacmenej len doma.

Mama je už zo mňa na nervy a už nevie ako mi vysvetliť, že sa mám na život pozerať inak. Ja by som sa taktiež veľmi chcel cítiť inak a mať v sebe pocit radosti, aby som mal radosť zo života a mal sa na čo tešiť. Neviem čo to so mnou je v posledných dňoch ako ma pustili zo psychiatrii, kde som bol hospitalizovaný.

Možno potrebujem len nejako nakopnúť v živote, aby som si konečne uvedomil čo je v živote dôležité a na čo sa mám zamerať alebo ako si zariadiť vlastný život. Zo všetkého mám taký nepríjemný pocit v žalúdku a neviem vôbec prečo. Musím na to prísť a robiť niečo stým alebo len priveľmi premýšľam nad vecami a jednoducho nežijem spontánny život.

Uvaha

Možno tvoj problém je fyziologického charakteru... Možno máš "len" niečo zablokované v mozgu, čo bráni tvojmu telu vylučovať hormóny šťastia, spokojnosti atď... A a ak to tak je - je šanca, že zrovna na takúto príčinu príde psychológ/psychiater.. Nemám však vyštudovanú psychológiu (aj keď sa o túto problematiku zaujímam), takže sú to len moje laické dohady a preto sa viac týmto zaoberať nebudem - len to považujem za možnú príčinu...

Druhou možnosťou je, že to je naozaj len v hlave a v tvojom prístupe. A tu si dokážeš pomôcť v podstate len sám. Šťastie je rozhodnutie. Je to niečo na čom musí človek neustále pracovať, každý deň. Píšem ti to ako niekto kto občasne upadá do stavov úzkosti a sú dni kedy som schopná celé len preležať v zlej nálade - lebo v tom období nedokážem nič a aj prejsť do kuchyne a spraviť si jesť mi príde ako nadľudský výkon. ALE vždy sa nakoniec dostanem dokopy.. vedome a svojim vlastným úsilím.. lebo ako hovorím - šťastie/spokojnosť spočíva v neustálych rozhodnutiach byť šťastný a v neustálych krokoch, ktoré k tomu subjektívnemu pocitu spokojnosti vedú.

Mne pomáha mať dlhodobý cieľ (určiť si kam chcem svoj život viesť, aby nemám pocit, že sa len tak bezcieľne túlam) a krátkodobé ciele/plány. Žiť aktívnejší život, hýbať sa (lebo pohyb vyplavuje endorfíny), tráviť čas s blízkymi a zároveň je to aj schopnosť vedieť sa tešiť z maličkostí, hoc aj z takej samozrejmosti ako je krásny západ slnka... A ešte čo som si všimla - najhoršie je nemať nič na robote a mať kopec voľného času (nudiť sa). Vtedy človek začne premýšľať aj o nemožnom, vo všetkom sa rýpať, rozpitvávať to a veľmi ľahko upadne do zlej pochmúrnej nálady..... Tento posledný odstavec je však veľmi subjektívny. K takýmto úvahám (čo konkrétne mňa teší na živote a čo ma naopak privádza do zlých stavov) si každý z nás musí prísť sám.. Treba hľadať, skúmať, čo práve mňa/teba bude robiť v živote spokojnou/spokojným...

liberta

Presne si sa vystihol. Si úplne negatívny človek. Ono to happiness začína v hlave, takže rozoberať každú chvíľu, čo ťa všetko na tvojom živote trápi - to je asi najhoršia cesta ako sa toho zbaviť.
Tvoj príspevok (nechcem generalizovať, hovorím za seba) vo mne asociuje ľudí, ktorí nemajú žiadny cieľ v živote. Ako chceš byť šťastný, keď si ani neprišiel na to, čo by ťa naozaj bavilo? Alebo to vieš, len si povedzme lenivý niečo pre to urobiť? Prechádzky sú fajn, ale to nestačí, to je len doplnok k zmyslu života.
Ďalšia vec, ktorú nepochopím je, že prečo sa ľudia ako ty obracajú na psychológa. Psychológ má vyštudovanú filozofickú fakultu, ako ti už môže taký človek pomôcť? Ibaže by ťa bavili debaty o filozofii.
A nakoniec, myslím, že tvoje negatívne stavy umocňuje aj tvoje spolužitie s matkou, ak máš dosť rokov, choď bývať s kamarátmi, kolegami, inými ľudmi. (to platí v prípade, ak nie si študent, samozrejme.)