Ahojte. Potrebujem sa vyrozpravat. Uz proste nevladzem. Zijeme s priatelom v podnajme a vychovavame rocneho synceka. Milujem ho najviac na svete ale je strasne zly. Do podnajmu sme sa prestahovali len nedavno dovtedy sme byvali u jeho rodicov. Tam ho rozmaznala babka a dedo a proste len vrieska ked nedostane co chce. Som s neho nervozna neskutocne niekedy az tak ze mu dam facku. Mam pocit ze uz ani u priatela nemam oporu. Nedokaze mi povedat nic pekne. Proste som cely den len podrazdena nervozna a az placem z toho.som ako bez zivota... len prazdna schranka... On len chodi za mnou furt ma len obchytkava a chce sex. Lenze ja proste nemam chut a aj ked mu to poviem tak stale stale len chodi za mnou a lepi sa na mna.proste mi to strasne vadi.alebo mi povie ved sa usmej. Proste ako sa mam smiat ked mi je zo vsetkeho do placu?nevladzem... Ani raz mi nepovedal napr. ked mu navarim ze laska bolo to dobre. Alebo dakujem za obed. Ani raz mi nepovedal chod von vypnut ja na maleho dam pozor. Som uz unavena z toho kolobehu. Velakrat rozmyslam ze by mi bolo lepsie samej ale lubim ho. Len uz nevladzem...
Nevladzem uz takto zit... ako to vyriesit?
Mala by ste sa hodinu denne venovať iba sebe, mimo rodiny.
Lebo inak vybuchujete ako tlakový hrniec. To je úplne normále.
Nemusíte byť 24h denne s rodinou. Toto riešte ako prvé a urobte si s priateľom v tomto jasno. Zbavte sa negatívnych emócií voči priateľovi, blokuje vás to v sexe.
BezZivota
v tom detkovi a babke máš 100%-tnú pravdu.
Všetci sú zlý, priateľ, dieťa ... nie je ti to zvláštne? Nakoniec dopadnes tak, že ta manžel opustí.. ste zdravý? Máte kde bývať? Ak áno, tak sa vzchop! 80% ľudí na svete sa ma horšie ako ty! Čo by oni dali za tvoje problémy. A ty fackujes dieťa a odmietaš priateľa.
GOING- presne preto neodidem. Nechcem aby maly vyrastal bez otca. Ja som mala otca a aj ked byval s nami vobec sa nezaujimal. Chcem aby mal aj otca aj mamu. Priatel mi stale navrhuje aby sme maly druhe dieta ale ja nechcem. Chcem najskor tomuto prvemu venovat cas. Neodkladam ho "na policku" venujem sa mu hram sa s nim... a takisto si neviem predstavit ze by som mala druhe... necitim sa na to...
Cliattsi- ano mam ho rada... mam rada celu moju rodinu. Len mi proste vadi ze sa na mna lepi ... najradsej by som usla daleko.. niekedy mu strasne vynadam a potom to strasne lutujem. To tiez ked malemu dam facku alebo po zadku. Ja mam potom strasne vycitky ,hovorim si ze som najhorsia matka na svete... lenze jeho vychova je v podstate len na mne... priatel mu pusti nieco v telke a ma pokoj. Len ja nechcem aby cely den sedel pri televizore od mala... jemu to je jedno doma mi vobec nepomaha...
Deti majú z rozchodov rodičov choroby!
Vnímajú všetko aj keď sú malé aj vašu nespokojnosť s manželom. Matka môže svoju nervozitu prenášať na dieťa.
Preto sa napr. deti hneď po narodení prikladajú k telu matky. Je to vzájmná informácia pre dieťa aj matku.
Napr. po rozvode stratou otca (strata 1/2 rodinnej lásky pre dieťa) trpia deti z nedostatku lásky, často cukrovkou a inými chorobami.
O autizme už ani nehovorím keď je dieťa odkladané na poličku ako hračka a nie je pre rodičov prioritou.
Neúplna rodina = psychická, neskôr až hmotná choroba dieťaťa.
