Vy ste sa s manželom spoznali až na VŠ, ale určite ste mali aj tie detské a pubertálne lásky a veľké "zamilovania". Ja síce dieťa nemám, ale spomeniem príklad z mojej mladosti a reakcie mojich rodičov. Prvý vážny vzťah som mala, keď som mala asi medzi 12 - 13 rokov, beriem to dodnes ako "kvázi" vážny vzťah, lebo sme zažili a plánovali budúcnosť. Kým moja mama vtedy tohto priateľa ani nechcela spoznať, otec bol úplne super, spoznali sa a dokonca, aby sme sa po večeroch neflákali, občas sme mohli byť v jeho kancelárii. Ten chlapec bol môj prvý v sexe a ja som mu bola prvá tiež a dodnes ďakujem, že som takúto "skúsenosť" prežila s niekym, s kým som bola skoro 4 roky. Naše cesty sa síce potom rozišli, a ja mám dnes už nad 35 rokov, ale myslím, že otcove správanie - ktorý sa snažil byť vždy chápavý aj k takýmto "kvázi" pubertálnym láskam, si cením viac ako to matkine zakazovanie.
Z môjho pohľadu z toho vyplýva, že je lepšie nezakazovať, skôr byť kamarát. Btw, o to panenstvo som síce prišla ešte pred nárokom na občiansky, ale nebolo to v tej otcovej kancelárii. Mladí keď chcú cestu si nájdu...