Ani neviem kde zacat potrebujem to zo seba dostat.. mam 25 r a zivot prepacte za vyraz nahovno 7 rokov trpim depresiami nieje to obcasna zla nalada.. je to nieco s cim sa zobudite a citite sa uplne mizerne cely den az kym nezaspite a ten 'spanok' je velmi zly.. lieky som brala prve 2 roky uzivania celkom zaberali ja som sa postavila na nohy a odisla som za hranice velmi mi to pomohlo ale nie na dlho. Do tohto stavu ma privedol teraz uz ex priatel psychicky ma tyral slovami sa to neda opisat hoci uz s nim niesom nedokazrm sa pohnut je mi stale horsie citim velku zlost hnev mozno je to uz nenavist vedel co mi je a aj tak ma tyral potom uz aj fyzicky vela krat som od neho odisla vela krat ma on opustil ale ako tyrana zena som spadla az do stokhomskemuu syndromu.. neviem co mam robit jedine co mi bezi hlavou je smrt nedokazem najst v sebe silu nebavi ma vobec nic nikam nechodim niesom schopna pracovat ani poriadne vstat z postele viem vela ludi ma tazsi zivot a horsie problemi ale ak v sebe nemate silu a volu znici vas to.. tí co mate depresiu vam prajem z celeho srdca vela sily nevzdavajte sa nikdy sa nevzdavajte!
Depresia,Minulost..
Ty musis byt velmi silny clovek mas to tazke a radis podporujes inych raz sa ti to dobro vrati.. a ano napisal si opat pravdu je mi akutualne strasne zle chcem byt sama zatvorit sa v izbe a plakat az kym nebudem vladat ale nemozem staram sa o mamu nevie chodit ma nieco z nohou a oco ten je tiez chory.. este k tomu prili surodenci s detmi mam ich rada ale nezvladam vela ludi pokope ide mi explodovat hlava . Chcela by som to prekonat aby som vedela pomoct inym s touto piagou aj rodine...
Dobre robiš, v komfortnej zone sa nič nezmeni... Je to boj tvojej vlastnej mysle. Musiš si uvedomiť, že sama si si panom svojho vedomia. Čim viac budeš pracovať so svojim myslenim tym viac ho začneš ovládať až prideš do bodu kedy už nebudu žiadne zle myšlienky. Nie je to nič prijemne, no je to ta disciplina, ak chceš to dobré tak sa musiš prebiť tým zlým.
Nebude to hneď, často skončiš na kolenách s slzami v očiach a nebudeš chcieť isť ďalej, no ak to prekonáš a ak prekonáš samu seba tak prídeš tam, kde pochopiš, že to stalo za to. Pozri, ja mam zase bolesti a nekonečny smutok deň čo deň, lenže bez zavahania ti poviem, že som rád, že som to nevzdal a prebojoval som sa. Teraz sa ti to zdá ťažke, potom už to bude lahšie. Neboj sa, verím, že to zvládneš.
Od kedy som napisala sem, skusam robit aspon tie bezne cinnosti upratujem varim ale velmi sa nutim vsetko robim z nervami lebo niesom vo svojej konfortnej zone v posteli. Nieje nieco co by ma bavilo aj ked nieco robim tak to robim lebo musim nie ze chcem . Rano a vecer su najhorsie rano neviem co mam robit aby som sa necitila tak mizerne a vecer rozmyslam nad samovrazou lebo si neviem pomoct citim sa taka zbytocna taka nechcena nepotrebna .som si vedoma ze by som bala brat lieky lenze to uz nebudem skutocna ja len to potlaci co citim neodsrania to...je to zacarovany kruh
Prd-out už postihol (žiaľ) všetkých.
Meníme sa na spoločnosť, ktorá sa zameriava najmä na výkon, preto sa treba naučiť aj oddychovať. Výhodu nemajú ani worko-, alko-, ale ani nealko-holici, prd-out nás postihne všetkých, pradón burn-out:-)
Spýtam sa ťa tak, čo si urobila, preto aby si sa mala lepšie? Skúšala si nejaký ten denný režim? Napr. napísať si isté činnosti na papier aj s časom výkonu danej činnosti. Myslím si, že ten denný režim by ti mohol skutočne pomôcť, ako pomohol mne po odoznení ťažkej schizofrénie a nástupom silných depresii. Chce to len byť na seba o niečo prísnejšia na začiatok začať s jednoduchými vecami, ako chodenie na prechádzky 3x denne vonku (1 prechádzka 20-30 min.) v časoch, ktoré si určíš ty. K tomu zaraď aj nejakú tú rannú rozvičku a časom si môžeš pridávať do svojho denného harmonogramu koníčky, ktoré ťa bavia... Počítaj s tým, že výsledky nemusia prísť hneď, mne trvalo mesiac dodržiavania istých vecí, aby som sa mal konštantne veľmi dobre.
Motýle sú jasným príznakom tejto pre-periódy, toho som si plne vedomý - ha, ha, ale show must go on.
Ono, niekto je v prenátalnom veku, iný v natálnom veku, niekto je v predbubertálnom veku, iný zase v pubertálnom veku, ja som už v tzv. predpezinkovom veku:-)
A preco si vysadila lieky? To je to najhorsie co mozes spravit ked mas naozaj tazke stavy.... viem o com hovorim, ja som mala v rodine cloveka co mal silne depresie a psychiater ho upozornoval ze ked vysadi lieky bude mat vazne problemy a moze sa to o 100 nasobne zhorsit... mne to pride ze si to brala zrejme na lahku vahu, ked beries lieky 2 roky a pomaha ti to, zrazu to vysadis a co si myslis ze ta to prejde? A to nemyslim v zlom len celkom nechapem takyto pristup ludi k svojmu zdraviu.... lieky su svinstvo a najma antidepresiva, ale ked to cloveku pomahat zlepsit psychicky stav tak bohuzial ich clovek musi brat, nie len tak zrazu vysadit a mysliet si ze to bude ok.... tuto vec si nemala robit, ani sa ti necudujem ze ti je teraz takto ako je.... drzim ti palce, dostanes sa z toho, ale nemozes brat liecbu na lahku vahu, nie je to sranda... a aj psycholog v tomto zohrava velku ulohu, treba chodit na sedenia a spolupracovat, nie odmietat liecbu..... a na tvojom mieste by som sa dala hospitalizovat, vela ludom to pomohlo, ked sa mohli sustredit na liecbu a dat sa dokopy... tam lekari vedia co robia a ak mas naozaj taketo tazke stavy tak to nie je len tak..... vela stastia este raz, drzim palce aby si sa z toho co najskor dostala
To je v pohode. Mimochodom, keby ti hovoril niekto niečo zlé tak to prosim ignoruj. Nevedia, čo cítiš a pravdepodobne si tým neprešli. Neber im to za zlé. Nie každy sa dokáže vcítiť do druhého a nie každy vie súcitiť. Hlavne sa nevzdávaj, si silná a úžasna, len to netušiš. Verím, že sa zvládneš z toho dostať. Keby si sa potrebovala niekedy vyrozprávať tak mi pokojne píš na email, budem rád tvojou oporou.
Neboj, už som padol a bol na dne tolkokrát, že už sa to dno stalo hladinou. Keď zvládneš všetky tie pády a boje tak ťa dokážu veľmi posilniť, len človek musí vedieť odpustiť a poučiť sa z toho, čo bolo.
