Depresia a rodičia

Príspevok v téme: Depresia a rodičia
Xxxxxxxxx

Ahojte, mám 16 a už asi 3 roky mávam často depresie (kvôli nejakým veciam) a tie obdobia trvajú dosť dlho, pokým sa z toho aspoň nakrátko nedostanem..moji rodičia to nijak nikdy neriešili, lebo si ani nemyslím, že vedeli, keďže máme tichu domácnosť a každý je zavretý vo svojej izbe. Lenže teraz som bola celý týždeň s mamou doma a všimla si, že niečo nie je v poriadku. Začala na mňa vrieskať a už takto fungujeme 4 dni, nonstop po mne zjape a vyhadzuje von. Neviem čo mám robiť a nie nezajdem za psychologičkou, lebo mám na to pár dôvodov a tabletky do seba pchať nebudem.

Xxxxxxxxx

BielyTesak4 ja si to uvedomujem a viem že pomôcť si viem len ja a za tie roky som sa naučila hrať dobru pretvárku, no teraz ma mama pristihla pri tom najhoršom a uz to nejde.

ped

Ja keď mám depresie, tak si mamou skypujem. Síce pije zvyčajne čaj z nejakého buriana vo vedľajšej izbe, ale na čo chodiť takú diaľku, že? A v zime detto, pozriem si predpoveď počasia a hneď viem, že aké počasie je vonku. Treba si všetko zjednodušovať dovtedy, kým už sa nebudeme musieť od stoličky ani odlepiť:-)

ped

Tichá domácnosť... Téma na zamyslenie. Čo z toho, že je okolo nás doma veľa ľudí, keď sa ani doma nikto s nikým nestretáva? Ideš vonku, koho stretneš? Skôr líšku, vlka alebo medveďa. Pri takejto sociálnej izolácii sa naučíš komunikovať aj so zvieratkami, však toto už nie vôbec normálne. Ale musím jednu vec vypichnúť, že asi pred polrokom sa nám doma pokazil router, vtedy to prišlo, vtedy sme sa museli stretnúť bez ohľadu na vzájomný záujem/nezáujem. Môžem povedať, moja rodina, celkom milí ľudia:-D Toto je ten koniec sveta, ktorý predpovedala pani Ing. baba Danga s jej psom Dingom. Toto je náš koniec. Baba Danga, ďakujem, že si nám to povedala síce o niečo brutálnejšie a menej poeticky, ale nabrala si tú svoju odvahu dobrej (ako tak) ježibabky!

Anonym_93436

Niektorí rodičia to nechápu... boli už tak vychovávaní a museli sa premáhať aj keď mali oni depresie. Kvôli tomu často nedokážu súcitiť a ani neriešia depresie svojich detí. Preto sa prosím ťa nehnevaj na svoju matku. Je už taká a ťažko už sa zmení.
Aj cez to, že máš depresiu tak skús sa pri nej pretvarovať. Viem ako to bolí, prešiel som si tým, no bude to tak najlepšie.
A k tvojej depresii. Jediná cesta z nej je len postaviť sa z toho dna v ktorom sme a prebrodiť sa cez tú temnotu. Ak, tak môžeš sa pokojne rozpísať o tom, čo ti často spôsobuje depresie. Možno ti dokážem poradiť lepšie.
Inakšie sa cez to musíš prebojovať sama. Človek ti len môže poradiť a podržať ťa, avšak cesta von vedie cez vlastný boj. Ja sám som len o dva roky starší, takže to poznám a súcítim s tebou.